Práca s rozprávkou Súcitko a zrkadlá

13.09.2016 18:17

Čítali sme si s deťmi ďalšiu rozprávku Súcitko a zrkadlá z knihy „Škriatkovia pomáhajú deťom“ www.atpublishing.sk/skriatkovia-pomahaju-detom/.  

Motivačná fáza:

Na začiatku hodiny sme si priblížili pojem zrkadlo vo vzťahoch. Deťom som ukázala obrázok na papierovej karte, na ktorom sa dve deti ťahajú o hračku. K obrázku som im pokladala otázky s tým, že som postupne ukazovala na deti z obrázku:

„Čo robí toto dieťa?“ Odpoveď detí bola: „Ťahá sa o hračku.“  Moja ďalšia otázka znela: „A čo robí druhé dieťa na obrázku?“ Odpoveď detí bola a podobná ako odpoveď na prvú otázku. Pokračovala som vysvetlením: „Keď sa tieto deti pozrú na seba, ako keby videli svoj odraz v zrkadle, pretože obe sa ťahajú o hračku, a preto ich môžeme nazvať zrkadlami. Každé z nich pri pohľade na to druhé dieťa vidí v jeho správaní odraz svojho správania. Dejú sa aj nám podobné situácie v škole? Kto si myslí, že sa dejú, nech zdvihne ruku.“ Samozrejme, že všetky deti zdvihli ruku, pretože ide o jav, ktorý je medzi deťmi bežný.

Pokračovala som otázkou: „Môžu sa cítiť ľudia pri takomto  zrkadlovitom  správaní príjemne?“ Logická odpoveď detí bola: „Nemôžu, budú na seba nahnevaní.“ Rozprávku som deťom uviedla slovami, aby pozorne počúvali a aby sa dozvedeli, ako zmeniť negatívne zrkadlovité správanie na pozitívne.

Expozičná fáza:

Žiaci prečítali rozprávku a po rozprávke sme sa venovali otázkam, ktoré nasledujú v knihe po rozprávke. ( s. 24)

Prečo si nerozumeli Martin a Stano? Deti odpovedali, že dôvodom ich nedorozumení bolo, že sa nevedeli podeliť o hračky.

Prečo boli jeden druhému zrkadlami? Deti odpovedali, že sa chlapci v rozprávke správali rovnako.

Čo poradil škriatok Súcitko Martinovi? ? (*pozn. Chyba v texte, keďže škriatok Súcitko dával radu Stanovi.) Deti spomenuli rady škriatka Súcitka, že majú obaja chlapci myslieť na to, že sú kamarátmi.

Čo mali obaja chlapci hľadať pri nedorozumeniach? Odpoveď detí znela, že majú hľadať dohody.

Ako dopadla príhoda s kolobežkou na ihrisku? Poprosila som dve deti, aby prečítali dialóg, vďaka ktorému ostali kamarátmi a nepohádali sa.

Ostali chlapci kamarátmi? Logická odpoveď detí znela, že ostali kamarátmi.

Aké pocity mal Stano, keď spoločne našli dohodu s Martinom? Deti vymenovali rôzne pocity - príjemné, kamarátske, milé.

Fixačná fáza:

Aktivita Dohoda je dôležitá

Poprosila som dve deti, aby pristúpili ku mne, okolo oboch detí som dala švihadlá, vložila medzi ne predmet (hračku) a povedala som im: „Keď sa ťaháte o nejakú vec, ktorá patrí všetkým ako napríklad tu v triede, snažíte sa ju do svojho priestoru vybojovať. Chcete ju pre seba a správate sa spôsobom - JA. Ak bojujete o nejakú vec v triede, správate sa spôsobom JA a nevidíte toho druhého. Ste od toho druhého oddelení, myslíte iba na seba. Ak bojujete o nejakú vec, správate sa rovnako ako váš SÚPER. Ste zrkadlá Ak vo vzťahoch súperíte, prehrávate obe strany. Nemôžete vyhrať a zároveň byť kamarátmi."

Potom som konce oboch švihadiel spojila, čím vznikol jeden kruh, v ktorom boli už obe deti spoločne. Deťom som vysvetlila svoje konanie: „Tento spoločný kruh symbolizuje skutočnosť, že ak sa dokážete podeliť, spájate sa. Ustúpiť pri hádke o vec a navrhnúť dohodu nie je zbabelosťou, ale vnútornou „srdiečkovou silou“- sebaovládaním , pretože kto poodstúpi – ustúpi a zapojí sebaovládanie, nechce sa ďalej ubližujúco hádať kvôli uchovaniu dobrého vzťahu. Chce uchovať priateľstvo. upokojuje situáciu . Zároveň je odvážnym, pretože si uvedomuje svoje chybné konanie (aktivita z prvej rozprávky Odvaha ako postoj)  sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/praca-s-rozpravkou-peter-a-skriatok-odvazlivko/Spojené švihadlá naznačujú, že riešenie je v spojení a dohode."

Túto aktivitu sme využili aj pri vysvetlení toho, kto má v nedorozumení pravdu.  Stoja oproti sebe dve deti, obe majú okolo seba uzavreté švihadlo. Obe majú v kruhu kartičku s vetou "Ja mám pravdu." Vtedy deťom hovorím: "Ak si každý v nedorozumení myslí, že má pravdu, je ako keby za múrom, čo naznačuje uzavreté švihadlo a nedokáže vytvoriť spojenie s druhým človekom. Lenže pravda je na oboch stranách. Konflikty vznikajú na základe pocitov a emócií, ktoré cíti každý účastník nedorozumenia, na základe ktorých si vytvorí určitý názor. Je dôležité uznať, že pocity aj emócie, ktoré cíti druhá strana, sú pravdivé pre ňu a teda pravda je na každej strane."

(Pri prednáškach ma jedna mamička upozornila na to, že má dve deti,z ktorých jedno je to, ktoré ustupuje často a druhé, ktoré sa viac presadzuje. Povedala  som jej k tomu, že tu je treba citlivý vstup dospelého, ktorý môže uviesť obom deťom príklady z prírody, ako žijú vedľa seba v rovnováhe rôzne druhy a tým namotivovať aj dieťa, ktoré sa ťažšie prispôsobuje hľadaniu kompromisov, aby bolo motivovanejšie k vytváraniu dohôd.)

Práca s denníkom

 Po aktivite si deti zobrali svoje denníky a úlohou témy Môj/a kamarát/ka bolo napísať list kamarátovi alebo kamarátke, ktorých mali oceniť za ich pozitívne vlastnosti, ktoré sme si vysvetlili ako dôvody, pre ktoré sa oplatí vedieť sa vždy vzájomne dohodnúť. Námet na cvičenie som použila z knihy Tvořivý deník pro dĕti (Capacchione, 2005, s. 70) Tieto zápisky deti nahlas pred ostatnými deťmi nečítali.

Diagnostická fáza:

     V závere hodiny deti preukazovali pochopenie odkazu z rozprávky vytvorením vlastného ponaučenia, kde sa deťom podarilo vytvoriť aj rým. Ponaučenie znelo:

-           Keď ustúpime, môžeme hádku upokojiť alebo zastaviť. Rozvíjame sebaovládanie. Čím viac dohôd máme, tým úspešnejšie sa konfliktom vyhýbame.

     Potom porovnávali vlastné ponaučenie s prečítaním ponaučenia, ktoré nasleduje po rozprávke. (s. 24)

     Reflexia učiteľa

 Rozprávka prináša informácie o zrkadlovitosti a o potrebe pri častých hádkach vidieť v konaní iných aj svoje konanie, aby deti pochopili, že neschopnosť riešiť hádky je v podobnosti konania. Tiež logicky poukazuje na to, že ústupok spojený s navrhnutím dohody je prejavom sebaovládania a zároveň empatie, pretože kto ustúpi a navrhne dohodu, si uvedomuje dôležitosť priateľstva. Tieto informácie z rozprávky som podporila aj aktivitou Dohoda je dôležitá, v ktorej som uplatnila zásady primeranosti, aktivity a uvedomelosti, názornosti a trvácnosti. Potrebu empatie k druhým si vyskúšali priamo v cvičení Môj/a kamarát/ka.

     Reflexia žiaka

Deti pracovali aktívne vo všetkých fázach hodiny, všetky sa chceli aktívne zúčastňovať na odpovediach na otázky a na aktivite. Pojem zrkadlovitosť ich zaujal a v podstate zabavil, pretože ho hneď vedeli priradiť k dvojici určitých detí.  Tie sa zabavili a sľúbili, že budú pracovať na tom, aby si tvorili dohody. Do denníkov deti pracovali pozorne a sústredene, keď písali zápisky na tému Môj/a kamarát/ka. Tieto zápisky nečítali nahlas pred ostatnými.   

Späť