Práca s rozprávkou Peter a škriatok Odvážlivko
07.09.2016 17:23
Každú rozprávku z knihy „Škriatkovia pomáhajú deťom“ www.atpublishing.sk/skriatkovia-pomahaju-detom/ som sa snažila napísať tak, aby prostredníctvom nej mohli deti logicky pochopiť určitú zložku zo sebaúcty a pomocou mňa ako učiteľky behom školského roka v rôznych situáciách použiť a ďalej rozvíjať.V tejto rozprávke spoznávajú odvahu ako vnútornú silu byť samým sebou a úprimným. Prostredníctvom aktivít zistia, že vyjadriť pocity, priznať pocit strachu, priznať chybu, priznať pravdu je odvahou, zodpovednosťou voči sebe, druhým, blízkosťou, ústretovosťou a úprimnosťou.
Motivačná fáza:
Na začiatku hodiny som viedla so žiakmi rozhovor o odvahe. Žiaci premýšľali nad tým, ktoré činy sú vyjadrením odvahy. Väčšinou spomínali veľké a hrdinské skutky. Pred prečítaním rozprávky som deti upozornila, že v rozprávke nájdu odpoveď aj na otázku, či priznať si svoj strach je prejavom zbabelosti alebo odvahy.
Expozičná fáza:
Po prečítaní rozprávky sme si s deťmi prečítali otázky nasledujúce v knihe po nej. (s. 15) Uvádzam tu odpovede detí, ktoré zazneli pri práci s otázkami.
Prečo sa Peter často bál? Deti odpovedali, že si neveril.
Aké myšlienky si vytváral? Deti spomenuli myšlienky: „Nedokážem to, pokazím to.“
Čo mu poradil škriatok Odvážlivko? Odpoveď detí znela, že škriatok Petrovi poradil, aby sa povzbudzoval. Tu som deti poprosila, aby porozmýšľali, ktoré znaky ich stretnutia patria k znakom rozprávky. Deti spomenuli záhadné objavenie sa aj zmiznutie škriatka Odvážlivka a sklíčko ako čarovný predmet s čarovnými vlastnosťami, vďaka ktorému sa škriatok Odvážlivko čarovne objavil u Petra.
Ako máme pracovať s ustráchanými myšlienkami? Po tejto otázke sme si s deťmi spomenuli na rady od škriatka Odvážlivka a spoločne sme vytvárali povzbudzujúce myšlienky napr.: „Nikto sa nerodí na začiatku s tým, že vie všetko. Všetko, čo sa učí, robí na začiatku nemotorne, ale keď sa pokúša tú činnosť opakovať a precvičovať, zdokonaľuje sa . Vždy sa nájde človek, ktorý na začiatku pomáha, sprevádza a povzbudzuje. Sebadôvera sa nerodí snahou vyhnúť sa niečomu, čoho sa obávame, ale snahou naučiť sa alebo uskutočniť aj obávanú vec pri ktorej cítime, že bude pre nás potrebná, dôležitá alebo zaujímavá.“
Pomôže nám pri strachu úprimnosť k sebe a k ostatným? Pomôžem sebe úprimnosťou? Túto otázku sme si nechali ako poslednú a pokračovali sme ďalšou otázkou.
Čoho sa bál Peter v ten deň v škole? Odpoveď detí bola jednoduchá: „Urobiť kotrmelec.“
Ako sa správal podľa rád škriatka Odvážlivka? Odpoveď detí: „Povzbudzoval sa a poprosil o pomoc pani učiteľku. Pani učiteľka si ho zastala, keď priznala, že aj ona máva strach.“
Bála sa niekedy aj pani učiteľka a ostatné deti? Deti reagovali, že aj pani učiteľka a ostatné deti priznali strach.
Aké pocity cítil, keď bol úprimný k pani učiteľke? Deti opísali, že sa cítil Peter odvážne, pretože sa rozprával s pani učiteľkou úprimne.
Pomôže nám pri strachu úprimnosť k sebe a k ostatným? Pomôžem sebe úprimnosťou? Túto otázku som ako poslednú ponechala z dôvodu realizovania aktivity Odvaha ako postoj.
Fixačná fáza:
Aktivita Odvaha ako postoj realizovaná prostredníctvom názorno - demonštračnej a aktivizujúcej metódy
Deti si počas aktivity vždy posadajú do kruhu. Vyvolám dve deti a poprosím ich, aby jedno z nich predstavovalo spolužiaka, že ktorého sa ukrýval Peter na hodine telesnej výchovy, keď ho pani učiteľka vyvolala ku kotrmelcu a druhé, aby predstavovalo Petra, ktorý sa bál a ktorý potom napriek strachu otvorene vystúpil spoza spolužiaka, aby priznal obavy. Ostatných detí som sa opýtala: „Čo asi cítil Peter, ktorý sa ukrýval za spolužiaka? Čo všetko konal Peter v momente, keď sa rozhodol svojmu strachu sa postaviť zoči voči a konať? (meniť myšlienky, priznať obavy, požiadať o pomoc. Prestal sa báť Peter?
Potom som deťom povedala, že aj my máme úkryt, ktorými sú naše ústa: Vyvolala som dve deti, jedno predstavovalo ústa. Rozpažilo si pred seba ruky a spojilo. Druhé bolo ukryté za prvým a podala som mu papierové karty s názvami a obrázkami: PRIZNAŤ STRACH, PRIZNAŤ CHYBU, PRIZNAŤ PRAVDU. Ostatné deti som upozornila na to, že tieto postoje sú veľmi dôležité, keď riešime nedorozumenia
Potom som poprosila prvé dieťa, aby ruky od seba oddelilo, čím znázornilo otvorené ústa a druhé dieťa som poprosila, aby predstúpilo pred to prvé. Deťom som položila ďalšie otázky: „Je odvážny aj človek, ktorému z úkrytu úst vyjdu tieto dôležité vety - dokáže opísať situáciu pravdivo, prizná si chybu, vyjadrí obavy či iné pocity, keď potrebuje pochopenie alebo pomoc? Deti prekvapene odpovedali, že tieto činy sú odvahou. Zároveň som poukázala deťom na jednu dôležitú skutočnosť: „Všimnite si, že ten, kto vyjadrí obavy a iné pocity, otvorene povie pravdu a prizná si chybu, pristupuje k ostatným bližšie. Je nielen úprimný, odvážny ale aj ústretový a snaží sa o blízkosť. Zaslúži si ocenenie a povzbudenie
.A tu som nadviazala na otázku z knihy: Pomôže nám pri strachu úprimnosť k sebe a k ostatným? Pomôžem sebe úprimnosťou? Deti názorne pri aktivite videli, že úprimnosť rozvíja nielen odvahu ale aj vzťahy smerom k ústretovosti a blízkosti a zistili, že priznanie si strachu je odvahou, pretože je človek pripravený žiadať o pomoc a pracovať na svojom strachu. Vďaka aktivite deti chápu aj to, že priznať si chybu a pravdu je odvahou a snahou pracovať na svojom osobnostnom a sociálnom rozvoji. Sú motivované, aby v situácii s nedorozumením premýšľali nad svojím chybným konaním, nebáli sa ho priznať a tým sa učili prispievať k úprimným a pozitívne rozvíjajúcim sa vzťahom. Zároveň u impulzívnych detí korigujem ich myšlienkové vzorce typu: „Ten druhý si dovoľuje, je na vine.“ Ak si deti bez strachu z nášho odsúdenia priznajú chybu, miernia tieto myšlienkové postoje a učia sa pozerať na situáciu zo strany druhého.
Každá aktivita je vhodná na komunikačné kruhy a pri tejto v spoločnom kruhu sme si s deťmi hovorili aj o tom, že chyby v zošitoch dávame do zátvoriek. Je správne chyby vidieť, opraviť ich zátvorkou, aby sme sa na nich odrazili a precvičovali to, čo nám ešte nejde. Ignorovať ich znamená nesprávne vedomosti a následkami sú zle hodnotenia. To isté platí vo vzťahoch, chybu vo vzťahu (obviňovanie, súdenie, hocijakú slovnú a fyzickú agresiu) je dôležité a odvážne vidieť. Zátvorkou je otvorené videnie svojej chyby, priznanie si jej, ospravedlnenie sa a odrazenie sa od nej vo forme toho, že sa naučíme komunikovať s prvkami empatie, asertivity a solidarity. Ignorovanie svojich chýb vo vzťahu znamená negatívy obraz našej osobnosti v očiach iných a komunikačné problémy, ktoré ústia do vážnejších problémov, spojených s oddeľovaním sa (rozchody, rozvody, dlhodobé ne-komunikácie atď. ).
Vysvetlenie deťom:
Musíme byť ochotní vidieť svoje chyby, druhého nemeníme, meníme seba, nie sme zodpovední za správanie iných ale za svoje.
Chyby v zošitoch dáme do zátvorky, chyby pri čítaní alebo v odpovedí napravíme, že sa pokúsime znovu o prečítanie alebo o správnu odpoveď, neignorujeme ich, lebo sa naučíme nesprávne vedomosti a budeme horšie ohodnotení.
Svoje chyby tiež nemôžeme ignorovať, lebo sa učíme nesprávnym návykom a prinášame do vzťahov ohrozenie a nie bezpečie a výsledky svojich chýb môžeme vidieť ako útočné alebo vyhýbavé spätné reakcie od druhých.
Práca s denníkom
Potom si deti zobrali denníky a písali vety na tému „Bojím sa“, kde sa učili prijímať svoju osobnosť aj s emóciou strachu. Námet na cvičenie som použila z knihy Tvořivý deník pro dĕti (Capacchione, 2005, s. 56). Po ukončení zápiskov niektoré deti dobrovoľne prečítali svoje vety.
Diagnostická fáza
Pochopenie odkazu z rozprávky deti preukazovali vytváraním vlastných ponaučení. Odpovede detí pri vytváraní vlastných poučení zneli:
- „Keď budeme úprimnými, budeme odvážnym. Je dôležité situácie s nedorozumeniami opisovať pravdivo, priznať si chyby o požiadať o pomoc.“
Potom porovnávali vlastné ponaučenie s prečítaním ponaučenia, ktoré nasleduje po rozprávke. (s. 15)
Reflexia učiteľa
Rozprávka prináša informácie o vplyve úzkostlivého myslenia, o potrebe rozvíjania integrity v podobe priznania si obáv a požiadania o pomoc pri korigovaní strachu. Pri čítaní rozprávky som vnímala, že je treba vystriedať v čítaní deti, pretože rozprávka je dlhšia a aby sa nestratil jej účinok. Keď s deťmi riešime rôzne situácie, úspešnosť v spokojnosti na oboch stranách v nedorozumení závisí od toho, ako deti pravdivo opíšu situácie, či dokážu priznať svoje chyby a akým spôsobom otvorene vyjadria svoje pocity a ako rešpektujú vyjadrenie pocitov u druhej strany (aby ju nezosmiešnili). Tieto typy konania patria k integrite, a preto som vedomosti z rozprávky doplnila o vedomosti z aktivity o potrebe otvorenosti chybám, k pravde a pocitom. Deti vidia často činy odvahy vo veľkých skutkoch. Chcela som im ukázať, že odvahu rozvíjame každý deň a to aj v skutkoch, ktoré možno pôsobia nenápadne, ale majú veľký význam pre rozvíjanie vzťahov, v ktorých snaha o integritu pozitívne ovplyvňuje vzťahy. Preto som vytvorila aktivitu Odvaha ako postoj, ktorá im umožnila pochopiť úprimnosť a otvorenosť ako odvahu a zároveň im názorne ukázala, ako sa cez toto konanie (úprimnosť v pocitoch, chybách a vyjadrovaní pravdy ) rozvíjajú hlbšie, ústretovejšie a úprimnejšie vzťahy. Na deťoch som videla, že informácie, ktoré vyplynuli z aktivít, ich prekvapili. Účinok zdieľania pocitov si mohli vyskúšať aj vtedy, keď dobrovoľne čítali svoje zápisky k denníkovej téme Bojím sa. Bolo vidieť, že atmosféru zdieľania vnímajú pozitívne.
Reflexia žiakov
Deti pracovali aktívne pri odpovediach na otázky. Pri informáciách, ktoré logicky vyplynuli z aktivít a ktoré im ukázali odvahu v každodennom živote a vo vzťahoch, priznali, že pred touto hodinou odvahu takto nevnímali. K potrebe a významu denníkových cvičení sa vyjadrili, že im pomáhala, pretože sa cítili, ako keby dávali nepríjemné pocity von. O hodine, do ktorej aktívne vstupovali, sa vyjadrovali pozitívne.
Kartičky Peter a škriatok Odvážlivko.docx (143872)