Práca s rozprávkou Klára a škriatok Súcitko
09.09.2016 16:18
Ďalšou zložkou rozvíjania sebaúcty je schopnosť vytvoriť si určitý odstup od "zlých slov" vnútorným pochopením, že sú prejavom problematickej sebaúcty iných ľudí a schopnosť v správnej chvíli sa postaviť za správnu vec.
Motivačná fáza:
Aktivita s jablkom realizovaná prostredníctvom názorno - demonštračnej a aktivizujúcej metódy
Na začiatku hodiny som priniesla jabĺčko a deťom som povedala, aby si ho nielen posúvali medzi sebou, ale aby nechali jablko padnúť na zem.
Aktivitu som našla na linku chillin.sk/2016/06/tato-ucitelka-vytvorila-najlepsiu-metodu-pre-vyucbu-deti-o-sikanovani/. Potom som vyzvala deti, aby si posúvali jablko medzi sebou a hmatom zistili, či je alebo nie je poškodené, pretože na prvý pohľad nebolo vidieť nič. Deti si jablko posúvali a hmatom zistili, že je jablko na niektorých miestach mäkšie. Ako posledná som hodila jablko na zem ja, aby puklo. Kúsky z neho sa rozfŕkli a deti mohli vidieť tmavšie časti vnútri jablka, ktoré vznikli pádmi na zem. Deťom som po tejto demonštrácii povedala: „Ak udierame, ubližujeme. Ak sa posmievame, ubližujeme rovnako. „Rany“ po posmeškoch nie sú síce vidieť na prvý pohľad rovnako ako stmavnuté a zmäknuté miesta vo vnútri jablka po pádoch, ale tiež existujú v podobe boľavých pocitov. Rovnako ako jablko, ktoré hádzaním na zem na určitých miestach mäklo, človek, ktorý zažíva nepríjemné posmešky, „mäkne“- stráca istotu vo vzťahoch, trápi sa, jeho srdce „puká“ bolesťou rovnako ako puklo jablko. Stmavnuté miesta v jablku sa už neopravia, takisto vnútorné rany - boľavé pocity sa hoja veľmi ťažko, niekedy po celý život. Vždy sa posmeškom nevyhneme a postoj, ktorý nám pomôže a posmešníkov zneistí, ponúka škriatok Súcitko v ďalšej rozprávke." Týmito poslednými slovami som sa snažila zmotivovať deti k prečítaniu rozprávky.
Expozičná fáza:
Deti spoločne so mnou prečítali rozprávku a po rozprávke sme odpovedali na otázky, ktoré nasledujú za ňou. (s. 29)
Ako sa cítila Klára pri posmeškoch? Deti odpovedali, že plakávala a cítila sa zle.
Ako sa cítila Klára pri prvom kamienku? Deti odpovedali, že sa potešila.
Páčil sa Kláre aj druhý kamienok? Deti odpovedali, že druhý kamienok Klára nechcela.
Prečo jej Súcitko podával kamienky? Deti odpovedali, že aby si nechala kamienok, ktorý ju potešil a ktorý sa jej páčil.
Čo jej chcel vysvetliť na kamienku, ktorý sa jej páčil a na kamienku, ktorý sa jej nepáčil? Túto odpoveď som pomáhala deťom sformulovať aj ja. Spoločne sme si vyvodili, že potrebou posmešníkov je „zraniť“, vyvolať slzy alebo hnev, pokaziť náladu, cítiť sa navrch a my rovnako ako pri kamienkoch, keď si jeden vyberieme, máme voľbu, ako zareagujeme na posmešky. Môžeme si vybrať reagovať hnevom, slzami alebo si môžeme vybrať nereagovať, a tak sa nenechať vtiahnuť do hádky s posmešníkmi, ktorí ostávajú sklamaní, pretože nás neprinútili k reakcii, ktorú očakávali. K tomuto som deťom ukázalla aj kamienky, jeden bol lesklý a druhý občajný a špinavý.Tu som im vysvetlila, že keď Klára prijala lesklý kamienok, ktorý sa jej páčil, rovnako radi prijímamé milé slová, ktoré nás povzbudia a posmešok je ako špinavý kamienok. Špina na ňom predstavuje ten "nečistý" úmysel, ktorý sa za posmeškom ukrýva-potreba ponížiť nás a ovplyniť našu náladu negatívnym smerom a ten nečistý úmysel znamená to, že sa posmešku veriť nemá.
Aké rady dal Kláre ohľadom posmeškov? Deti odpovedali, aby nereagovala.
Ako sa Klára uchránila pred posmeškami? Deti opisovali, ako si Klára predstavila bránu, od ktorej sa posmešky odrážali naspäť k chlapcom, ktorí sa posmievali.
Aké pocity mala Klára, keď na posmešky nereagovala? Aj túto odpoveď sme si sformulovali s deťmi spoločne. Odpoveď znela, že sa cítila príjemne, pretože nakoniec ostali sklamaní chlapci, ktorí sa posmievali.
Cítime sa lepšie, keď neveríme posmeškom a nezapodievame sa nimi? Tu sme spoločne s deťmi prišli na to, že nie je príjemné zažiť posmešky a ťažko sa s nimi zmieruje, ale ľudí okolo seba nezmeníme, ak sa sami nechcú zmeniť a majú potrebu ubližovať. Môžeme im dať najavo, že ich posmešky nebudeme brať vážne
Poprosila som deti po otázkach, aby opísali pocity a správanie Kláry pred radami škriatka Súcitka a po jeho radách. Deti Kláru na začiatku rozprávky opísali ako smutnú, ktorá kvôli posmeškom plakávala a na konci rozprávky opísali, ako nereagovala a ako sa hrdo cítila vnútri, keď ju posmešníci nevyprovokovali. Pripomenula som deťom, že aj keď sa človek zachová hrdo ako Klára, nepríjemným pocitom sa nevyhne a je správne od ostatných postaviť sa za človeka, ktorému sa ubližuje a zdôraznila som, že tu rozvíjame ďalší druh odvahy. S deťmi sme zrealizovali ďalšiu aktivitu. Odvaha pri pomoci druhým.
Fixačná fáza:
Aktivita Odvaha pri pomoci druhým realizovaná prostredníctvom názorno – demonštračnej a aktivizujúcej metódy
Zavolala som viac deti, natiahla som okolo nich švihadlá a povedala som im, že predstavujú skupinu detí, ktorá vidí situáciu s posmievaním sa.Ony sú v skupine, všetci sa dobre poznajú, cítia sa spolu bezpečne. Pripomenula som im aktivitu Odvaha k rozprávke Peter a škriatok Odvážlivko, kde deti názorne videli, že ak vystúpia z vnútorného úkrytu (priznajú chybu, povedia pravdu, vyjadria pocit), sú otvorené, odvážne, ústretové a priateľské (aktivita v rozprávke Peter a škriatok Odvážlivko sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/praca-s-rozpravkou-peter-a-skriatok-odvazlivko/ ) Túto aktivitu som im pripomenula, aby som im ukázala, že sú v podobnej situácii, takisto sú v úkryte. Len na rozdiel od toho vnútorného úkrytu sú teraz ukrytí v skupine a takisto môžu z neho vystúpiť tým, že si zastanú niekoho, komu sa niekto vysmieva. Spýtala som sa ich: „Rozvíjate si svoju odvahu, ak nevystúpite zo skupiny a nezastanete si niekoho, komu sa niekto vysmieva?“ Odpoveď detí bola: „Nie.“ Pokračovala som logickou otázkou: „Rozvíjate si svoju odvahu, ak napriek bezpečiu skupiny vykročíte dopredu a zastanete si niekoho, komu sa niekto vysmieva?“ Odpoveď detí bola: „Áno.“ Pokračovala som: „Ako skupina sa môžete stále cítiť v bezpečí, čo si ukážeme teraz.“ Poprosila som deti, aby postupne vychádzali z miesta ohraničeného švihadlom (z bezpečia skupiny) a skúsili niečo povedať chlapcovi, ktorý predstavuje v aktivite posmešníka. Deti postupne vychádzali a väčšinou hovorili vety: „Nepáči sa mi, že sa vysmievaš.“ Zopakovali sme si: Odvahou je vystúpiť z úkrytu skupiny a zastať si spolužiaka, ktorému sa niekto posmieva. Je dôležité uvedomiť si, že ak vystúpime z úkrytu a nastavíme hranice tomu, kto sa vysmieva alebo inak ubližuje, napomáhame tomu, aby sme sa v triede cítili lepšie a pomáhame aj posmievajúcemu sa či inak ubližujúcemu, pretože sa učí pracovať so svojimi chybami. Podobne, ako nás pán učiteľ v škole učí pracovať s chybou pri počítaní, čítaní, písaní, vedomostiach, aj my po nastavení hraníc (pri upozornení na chybu) posúvame spolužiaka správnejším návykom v správaní.
Práca s denníkom
Po aktivite si deti zobrali denníky a písali list sebe Milý/Milá ... , kde na sebe vyzdvihovali svoje pozitívne stránky a opisovali aj snahu a silu meniť svoje menej pozitívne stránky. Námet na cvičenie som použila z knihy Tvořivý deník pro dĕti (Capacchione, 2005, s. 75) Úlohou tohto cvičenia je, aby si uvedomili svoju hodnotu a neodvodzovali ju od konania iných ľudí.
Diagnostická fáza:
V tejto fáze preukazovali deti pochopenie odkazu z rozprávky vytváraním vlastných ponaučení:
- Tak ako jabĺčko je po opakovaných úderoch viac a viac poškodené, s posmeškami je to rovnaké. Opakované posmešky bolia viac a viac, ničia viac a viac, a preto nie sú správne
- Stáť si za sebou a za názorom o sebe je správne.
- Nehanbiť sa vystúpiť z davu a zastať si niekoho, je odvahou
Potom porovnávali vlastné ponaučenie s prečítaním ponaučenia, ktoré nasleduje po rozprávke. (s. 29)
Reflexia učiteľa
Čítanie detí som striedala svojím čítaním. Rozprávka prináša informácie o tom, prečo je niekedy nereagovať na posmešne slová účinnejšie. Aktivity Aktivita s jablkom a Odvaha pri pomoci druhým prinášajú deťom informácie o účinkoch posmeškov a o rozvíjaní osobnej alebo skupinovej odvahy pri potrebe pomôcť niekomu, komu sa ubližuje. Deťom som chcela cez druhú aktivitu ukázať ďalší druh odvahy vo vzťahoch. Túto aktivitu som vytvorila aj z dôvodu, aby sa deti vedeli postaviť za správnu vec bez ohľadu na obľúbenosť spolužiaka.
Reflexia žiakov
Deti pracovali aktívne vo všetkých fázach hodiny, všetky sa chceli aktívne zúčastňovať na odpovediach na otázky a na oboch aktivitách. Pri vysvetľovaní účinkov posmeškov prostredníctvom Aktivity s jablkom pozorne počúvali. Do denníkov tiež pracovali pozorne a sústredene, keď písali zápisky na tému Milý/Milá .... Tieto zápisky nečítali nahlas pred ostatnými, pretože sa v nich venovali sebe. Jedno dieťa sa však k tomuto denníkovému cvičeniu vyjadrilo, že ho hrialo pri srdci, keď mohlo samo seba pozitívne oceniť a zároveň si priznať aj nedokonalosť a že môžeme na sebe pracovať.
