Práca s rozprávkou Denis a škriatok Súcitko

08.09.2016 18:42

Ďalšou dôležitou zložkou rozvíjania zdravej sebaúcty je schopnosť asertívne a vyrovnane vyjadriť názory aj pocity, keď sme nahnevaní, čo je podľa mňa dôležité už v detstve.

 V rozprávke Denis a škriatok Súcitko sa učí  zlostný chlapec Denis sebaovládaniu a pomáha mu škriatok Súcitko.

Motivačná fáza:

Na začiatku vyučovacej hodiny  sme sa s deťmi rozprávali o dôležitosti hnevu. Spoločne sme si vyvodili, že okolo nás nie sú len ľudia, ktorí sa k nám správajú s rešpektom, ale aj ľudia, ktorí nám môžu ubližovať zámerne aj nevedomky a že  hnev nám pomáha uvedomovať si naše hranice - činy, ktoré nám ubližujú. Pred prečítaním rozprávky som upozornila deti, aby pozorne počúvali a zistili, kto je kráľom svojho hnevu.

 

Expozičná fáza:

Pri čítaní rozprávky som sa striedala s deťmi.  Po prečítaní rozprávky sa deti zhodli na odpovedi, že kráľom svojho hnevu je človek, ktorý sa nebije, ktorý sa rozpráva a ktorý sa nenecháva vyprovokovať. Prešli sme k otázkam, ktoré nasledujú v knihe po rozprávke. (s. 20) Odpovede detí nasledujú za otázkami.

Ako sa Denis správal k ostatným deťom? Mali ho rady? Chceli sa s ním hrať? Deti samozrejme odpovedali, že Denis sa správal zle, a preto ho deti nemali rady a nechceli s a sním hrať. Prostredníctvom týchto odpovedí si deti uvedomovali negatívne následky zlostného a agresívneho konania.

Čo mu radil škriatok Súcitko? Kvôli dôležitosti rád škriatka Súcitka  pre detských hrdinov rozprávky a  pre deti - čitateľov som ich poprosila, aby našli a s dôrazom prečítali priamu reč, v ktorej sú vysvetlenia a rady pre Denisa.

Prečo sa Denis nahneval na chlapca na školskej chodbe? Aké mal myšlienky? Tu si deti uvedomili, že zlostný Denis mal zlostné myšlienky, kvôli ktorým konal vždy agresívne a kvôli ktorým vnímal aj chlapcovo správanie, ktorý do neho nechtiac vrazil, ako nepriateľské.

Ako sa správal podľa rád škriatka Súcitka? Deti spomenuli, že sa Denis s chlapcom  zhováral, upozornil ho na konanie, ktoré bolo pre neho nepríjemné a že nechcel sklamať škriatka Súcitka.

Na čo prišiel Denis rozhovorom s chlapcom? Ktorá myšlienka nebola pravdivá? Deti odpovedali, že Denis prišiel na to, že keď sa zhovára, cíti sa lepšie a dostal šancu zahrať si poobede s chlapcami futbal.

V akom tvare máme vyjadriť svoje pocity v rozhovore pri nedorozumení? Deti vymenovali   ja - výroky: Hnevá ma! Vadí mi! Dotklo sa ma tvoje správanie!

 

 

Fixačná fáza:

Vo fixačnej fáze sme si názorne ukázali aj vysvetlili neefektívnosť komunikácie s obviňovaním v aktivite Slová ako zbrane,  potrebu ja - výrokov v aktivite Ochranný kruh a potrebu empatických reakcií pri pomoci korigovania hnevu u spolužiaka v aktivite Ako na nahnevaného spolužiaka .

Aktivita Slová ako zbrane realizovaná prostredníctvom názorno - demonštračnej a aktivizujúcej metódy

Vyvolala som si dve deti a poprosila ich, aby na seba mierili prstami, na ktoré si napísali slovo TY.  Vysvetlila som im, že takto môžeme znázorniť obviňovanie pri nedorozumeniach. Spýtala som sa ostatných detí, čo im pripomínajú mieriace prsty. Deti reagovali, že im pripomínajú zbrane. Tu som im vysvetlila, že obviňovanie je podobné ako bojovanie so zbraňami a že jediný rozdiel je v tom, že ubližujúcimi nábojmi sú ubližujúce slová v tvare TY. Deti názorne videli, že tento neefektívny spôsob komunikácie nerieši nedorozumenie, ale že núti druhého sa brániť. Povedala som im, že existuje iný spôsob komunikácie v nedorozumení.

 

Aktivita Ochranný kruh realizovaná prostredníctvom názorno - demonštračnej a aktivizujúcej metódy

Prostredníctvom švihadla som utvorila kruh. Kruh som deťom vysvetlila ako našu dôstojnosť : "Domy mávajú svoje ohrady. Pozývame si k sebe ľudí, s ktorými máme dobré vzťahy. Nepustíme si k sebe niekoho, kto by nám chcel ničiť domov. Dôstojnosť je ako ohrada. Nevidíme ju síce, ale cítime cez pocity. Dôstojnosť nám umožňuje cítiť cez pocity, kedy sa k nám niekto správa s rešpektom a kedy nerešpektujúco. Ak sa k nám niekto správa s rešpektom, máme príjemné pocity. Ak sa nám niekto nespráva rešpektujúco, naše nepríjemné pocity z jeho správania nás upozornia. Najviac ju cítime pri nedorozumení. Ak niekto s nami aj pri nedorozumení komunikuje s rešpektom, máme snahu počúvať. Ak nám niekto pri nedorozumení ubližujem máme potrebu sa brániť alebo stiahnuť. Dôstojnosť nás chráni." 

Mala som pripravené karty s obrázkami a slovami znázorňujúcich a vyjadrujúcich rešpektujúce správanie voči druhému človeku PODELIŤ SA A SPOLU SA HRAŤ, POVZBUDIŤ A OCENIŤ, USMIAŤ SA , karty  PRIZNAŤ STRACH, PRIZNAŤ CHYBU, PRIZNAŤ PRAVDU  a papierové karty s obrázkami a slovami znázorňujúcich a vyjadrujúcich nerešpektujúce správanie NEDOHODNÚŤ SA A ŤAHAŤ SA O VECI, BITKY, POSMEŠKY a papierové karty s ja - výrokmi ZABOLELO MA, VADÍ MI TO, HNEVÁ MA TO.  Poprosila som deti, aby do kruhu vložili papierové karty s konaním, ktoré chrání našu dôstojnosť a upevňuje vzťahy a mimo kruhu papierové karty s obrázkami konania, ktoré nerešpektuje našu dôstojnosť a vzťahy  poškodzuje. 

Do kruhu ku kartičkám PODELIŤ SA A SPOLU SA HRAŤ, POVZBUDIŤ A OCENIŤ, USMIAŤ SA sme dali aj karty z aktivity Odvaha ako postoj sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/praca-s-rozpravkou-peter-a-skriatok-odvazlivko/, pretože sme si pri tejto aktivite dokázali, že ten, kto si prizná obavy, chybu a pravdu, je nielen odvážny, ale ústretový a blízky a záleží mu na vzťahu, takže tieto druhy správania sme zaradili tiež k správaniu rešpektujúcemu druhého človeka. 

Mimo kruhu sme dali karty so správaním nerešpektujúcim druhého človeka NEDOHODNÚŤ SA A ŤAHAŤ SA O VECI, BITKY, POSMEŠKY. Zároveň som ich upozornila, že posmešky, bitky sme uložili za hranice, takže ich nemôžeme používať pri riešení konfliktov, lebo ubližujú a situáciu zhoršujú a sú len rýchlym pohodlným nesprávnym riešením, ktorým si potrebujeme uľaviť. S deťmi sme si vyvodili, že namiesto týchto ne-riešení dokážeme rovnako rýchlo pomenovať aj svoje nepríjmené pocity, čo druhým neubližuje ale informuje ich. Papierové karty s ja - výrokmi ZABOLELO MA, VADÍ MI TO, HNEVÁ MA TO  som uložila na švihadlo, aby deti videli slovné vyjadrenie hraníc prostredníctvom neubližujúcich a informujúcich viet. 

Aktivita zároveň deťom ukázala, že ak druhému človeku ubližujú, narušujú jeho hranice, spôsobujú mu nepríjemné alebo boľavé pocity, pod vplyvom ktorých nebude mať snahu počúvať a komunikovať, bude sa len brániť. S deťmi si často zdôrazňujeme, že nie je len fyzická sila ale aj vnútorná - súvisí s naším srdcom, ak nechceme ubližovať. Ide o silu sebaovládania. Je možno pre niekoho náročné neudrieť, neuraziť, keď cíti hnev, ale zadržať túto pohnútku a premeniť svoj hnev na informujúce slová znamená cvičiť túto vnútornú silu- sebaovládanie a to je sila človeka s veľkým Č.Možno sa to nepodarí hneď, ale uvedomovať si to a skúšať a cvičiť znamená ľudsky trénovať tento dôležitý druh vnútornej sily-sebaovládania.

Aktivita Ako na nahnevaného spolužiaka realizovaná prostredníctvom názorno – demonštračnej a aktivizujúcej metódy

V tejto aktivite som poprosila deti, aby skúsili názorne vyjadriť detského hrdinu z rozprávky Denisa, keď sa hnevá. Deti sa tvárili zlostne, pantomimicky aj mimicky znázorňovali zlostné vyjadrovanie, rukami a nohami naznačovali údery. Ocenila som ich za dramatické znázornenie a spýtala som sa ich, ktoré časti tela im ovládal hnev. Deti si uvedomili, že hnev im ovládal ústa, ruky, nohy. Spýtala som sa  ich, či v tej chvíli premýšľali jasne. Deti sa zasmial a uznali, že v tomto emocionálnom nastavení sa jasne premýšľať nedá. Tu sme si vyvodili dôležitú informáciu, že nahnevaného spolužiaka nemôžeme provokovať, pretože jeho vnímanie je skreslené emóciou hnevu, jasne nepremýšľa, a preto viac ublíži a bude útočným: „ Hnev mu ovláda ústa, a preto vysloví nepríjemné slová, hnev mu ovláda ruky aj nohy, môže fyzicky ublížiť.“ Poprosila som deti, aby sa zamysleli nad tým, ako upokojiť nahnevaného spolužiaka. Naviedla som ich na odpoveď, ktorá logicky vyplynula z aktivity „Ochranný kruh“. Pomohla som im myšlienkou, že ak vyjadrujeme svoje hranice ja - výrokmi, ktoré nám pomôžu k uvoľneniu vnútorného napätia, tieto ja - výroky musia rovnako pomôcť zmierniť  hnev u spolužiaka. Spoločne s deťmi sme ja - výroky vložili do týchto viet: „Vidím, že sa hneváš, že ťa niečo hnevá, niečo ťa trápi.. . (Formulovanie týchto viet týmto spôsobom je dôležité, pretože druhé dieťa môže svoje pocity takto potvrdiť a vyrozprávať sa z nich - Áno, hnevám sa, trápi ma..... Otázka - Prečo sa hneváš môže zaťažiť deti, pretože musia hľadať vysvetlenia, ony sa potrebujú najmä vyporiadať s pocitmi. ) Deťom som vysvetlila, že ak nahnevaného spolužiaka neprovokujeme a týmito empatickými vetami prejavíme záujem o jeho prežívanie, pomôžeme mu korigovať jeho hnev. Pripomenula som deťom ďalšiu veľmi dôležitú vec k upokojeniu situácie-pozorné a tiché počúvanie. Túto aktivitu som využila aj na to, aby si deti uvedomovali, aké odhodlanie potrebuje človek k rozvíjaniu sebaovládania. Detí som upozornila na to, že keď už cítia nutkanie udrieť, povedať hanlivé slovo a rozhodnú sa, že to neurobila, ale oznámia ja-vetou, čo ich hnevá, aké veľké vnútorné odhodlanie k tomu potrebujú a to som im pomenovala ako vnútornu silu, ktorú je treba rovnako cvičiť ako fyzickú.

 

Práca s denníkom

 Deti do svojho denníku urobili ďalší písomný záznam na tému Môj hnev. Námet na cvičenie som použila z knihy Tvořivý deník pro dĕti (Capacchione, 2005, s. 57) Ich úlohou bolo spomenúť si na niekoho, kto ich v minulosti nahneval a napísať mu list s ja - výrokmi. Tieto zápisky sme nečítali.

 

Diagnostická fáza:

     Pochopenie odkazu z rozprávky deti preukazovali vytváraním vlastných ponaučení:

-          Keď obviňujeme, bojujeme.

-          Nepríjemné pocity sú naše hranice a je lepšie si sadnúť do kruhu, porozprávať sa a používať slová, ktoré sme si ukladali na švihadlo: „Hnevá ma to. Vadí mi to. Zabolelo ma.“

-          Sebaovládanie je sila tiež. Keď zadržíme ústa, aby nepovedali hanlivé slovo, ruky, aby neudreli, nohy, aby nekopli, sme tiež silnými.Sila je v neubližovaní.

-       Nahnevaného spolužiaka neprovokujeme, nechávame ho osamote, môžeme sa mu ospravedlniť, pýtame sa ho: "Čo ťa hnevá, čo sa ťa dotklo, zabolelo, čo ti vadí?"  

 Potom deti porovnávali vlastné ponaučenia s prečítaním ponaučenia, ktoré nasleduje po        rozprávke.    (s. 20)  

 

     Reflexia učiteľa

        Rozprávka cez rady škriatka prináša informácie, ktoré sa týkajú dôsledkov zlostných myšlienok a nízkeho sebaovládania a obsahuje vysvetlenie, ktoré zdôrazňuje potrebu rozvíjania vnútornej sily sebaovládania a jej vplyvu na rozvíjanie pozitívneho sebapoňatia. Tento odkaz z rozprávky som aktivitami Slová ako zbrane, Ochranný kruh a Ako na nahnevaného spolužiaka doplnila o logické vedomosti o neefektívnosti obviňovania, o význame a potrebe používania komunikácie v ja – výrokoch a o význame a potrebe empatických reakcií. Cez tieto aktivity som deťom chcela ukázať, ktorá komunikácia v napätých situáciách je efektívna a ktorá nie. Chcela som, aby si deti vyskúšali používanie ja - výrokov, a preto do denníkov tvorili zápisky na tému Môj hnev. V denníkových zápiskoch k tejto téme sa učili vyjadrovať hnev ja - výrokmi ku konkrétnym deťom, ktorých konanie im v minulosti ublížilo. Tieto zápisky deti nečítali nahlas, pretože sa týkali iných detí. Deti na hodine pracovali vo všetkých fázach aktívne  a so záujmom vnímali logické informácie, ktoré plynuli z aktivít. Všetky sa chceli aktívne zúčastniť pri tvorení odpovedí k otázkam po rozprávke a v aktivitách. Do denníkov pracovali pozorne a snažili sa používať ja - výroky.

         Reflexia žiakov

         Pri rozhovore k aktivite Slová ako zbrane si deti otvorene priznali, že tento typ komunikácie používajú pri nedorozumeniach vždy. Aktivity označili za zaujímavé a poučné, pri poslednej Ako na nahnevaného spolužiaka sa dokonca uvoľnili a zabavili. O denníkovom cvičení Môj hnev sa vyjadrili, že je dobré vedieť, že môžu hnev vyjadrovať aj písaním do denníkov.

  

     

  

               

 Kartičky k rozprávke Denis a škriatok Súcitko.docx (594831)

 

Domy mávajú svoje ohrady. Pozývame si k sebe ľudí, s ktorými máme dobré vzťahy. Nepustíme si k sebe niekoho, kto by nám chcel ničiť domov. Dôstojnosť je ako ohrada. Nevidíme ju síce, ale cítime cez pocity. Dôstojnosť nám umožňuje cítiť cez pocity, kedy sa k nám niekto správa s rešpektom a kedy nerešpektujúco. Ak sa k nám niekto správa s rešpektom, máme príjemné pocity. Ak sa nám niekto nespráva rešpektujúco, naše nepríjemné pocity z jeho správania nás upozornia. Najviac ju cítime pri nedorozumení. Ak niekto s nami aj pri nedorozumení komunikuje s rešpektom, máme snahu počúvať. Ak nám niekto pri nedorozumení ubližujem máme potrebu sa brániť alebo stiahnuť. Dôstojnosť nás chráni.

 

Späť

Kontakt

Sebapoznanie a deti

© 2016 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode