Správny rebel
24.08.2016 17:10
.jpg)
Jedného dňa sme s deťmi začali celkom zaujímavý rozhovor o vnútornej sile a odvahe. Vrátili sme sa k myšlienkam o odvahe a vnútornej sile, pretože deti učím, že kto ubližuje, nie je silný, ovláda ho vlastný hnev a pohnútky, kvôli ktorým ubližuje druhým, aby ich oslabil a pritom oslabuje nielen druhého ale aj sám seba, pretože ubližovanie oslabuje vzájomné vzťahy.
Vrátili sme sa k poznatkom a aktivitkám (vnútorná sila a odvaha byť samým sebou, blízkosť), ktoré sme si urobili pri rozprávke Škriatok Odvážlivko a Peter. Aktivitky znovu pripomeniem: Vyvolala som dve deti. Jedno sa ukrylo za druhé a ostatných detí som sa pýtala, prečo sa niekedy človek ukryje. Ich logická odpoveď znela: „Má strach." Dieťa ukryté za prvým má kartičky so slovami: Pravda, Chyba, Schopnosť, Pocity, Názor. Deti tak názorne pochopia, že ak ukrývame pocity, pravdu, chybu, názory, schopnosti, sme bojazlivými. Dieťa vystúpi z úkrytu a všetkým ukáže spomenuté kartičky a ostatné deti pochopia, že keď človek vystupuje zo svojho vnútorného úkrytu- vyjadrí svoj pocit a názor, prizná chybu a pravdu, ukáže schopnosť , je OTVORENÝ A ODVÁŽNY.
Iný variant pri menších deťoch: Za jedným dieťaťom sa ukrývajú deti, ktoré držia spomínané kartičky po jednej. S deťmi si môžeme vysvetliť, že ak tajíme pravdu, chybu a pocit, bojíme sa zosmiešnenia, trestu a hnevu. Ukrývať pravdu, chybu, pocit však spôsobuje napätie, ktoré chce ísť von. Potom sa dieťa vpredu bez kartičky postaví bokom, predpaží pred sebou spojené ruky (zatvorené ústa) a keď ich otvorí (rozpaží), môžu cez ne (otvorené ústa) vychádzať po jednom deti a pri každom sa ostatných detí pýtame, či je otvorený a odvážny ten:
- kto povie pravdu (vyjde dieťa s kartičkou PRAVDA),
- ten, kto prizná pocit (strachu, hnevu...-vyjde dieťa s kartičkou POCITY),
- ten čo prizná chybu (vyjde dieťa s kartičkou CHYBA),
- ten čo povie otvorene a neubližujúco názor (vyjde dieťa s kartičkou NÁZOR) , - ten čo ukáže nejakú schopnosť (vyjde dieťa s kartičkou SCHOPNOSŤ).
Deti názorne pochopia, že ten, kto vyjadrí pocity, názory, schopnosti, prizná pravdu a chybu, je odvážny a potrebuje ocenenie a nie odsúdenie. Zároveň vidia, že ten, kto toto všetko prizná a ukáže, je k nám nielen otvorený a čestný, ale nerozvíja odstup, pristupuje názorne k nám, snaží sa o blízkosť.)
V týchto aktivitkách deti názorne pochopili, že ten kto vystúpi zo svojho vnútorného úkrytu a vyjadrí názor, pocit, prizná chybu, pravdu alebo ukáže schopnosť, je odvážny, prekročil vlastný strach, vďaka čomu rozvíja zároveň blízkosť k ostatným a vyjadruje im úctu. Deti vlastne vďaka tomuto učím v komunitných kruhoch jednu vec, že ak im niekto slovne ublížil, majú rovnaké právo mu povedať do očí, aké pocity im určité konanie vyvolalo.Ako tá aktivitka vyzerala? Poprosila som viaceré deti, aby sa zhŕkli a okolo nich som natiahla bavlnu. poprosila som dve deti, aby si "akože" ubližovali. Otočila som sa k ostatným deťom, ktoré boli zhrčené vo vnútri ohraničenom bavlnkou, čo znázorňovalo anonymitu skupiny a a pýtala som sa ich:"Ak vidíte, že niektorý váš kamarát spôsobuje niekomu bolesť či už posmeškami alebo údermi a vy ste ukrytí v tej skupine, ste ticho a nezastanete si ho, ste odvážni pred sebou aj druhými?" Deti odpovedali, že nie. Pokračovala som: "Ak jeden z vás vykročí z bezpečia skupiny a zastane si kamaráta, ktorému sa ublížilo, je odvážny?" Deti odpovedali, že áno. Ponúkla som im ďalšie vysvetlenia: "Existuje ešte jedna odvaha. Odvaha vykročiť z bezpečia skupiny alebo davu, keď je treba vyjadriť svoj názor a vtedy, ak sa máme zastať niekoho, komu sa ubližuje a tým sa postaviť za správnu vec. Menej odvážni ľudia sa ukrývajú za druhých a smutné je, ak sa ukrývajú vtedy, keď sa niekomu ubližuje. Aby sme sa vzájomne povzbudzovali aj v tejto odvahe, musíte si vzájomne ukazovať príklady v tom, keď sa verejne zastanete niekoho, komu bolo necitlivo ublížené a keď sa dokážete o postoj k problematickému správaniu (stop ubližovaniu) v kolektive podeliť s dospelým, ktorého môžete poprosiť o korigovanie vzťahov-teda mňa. Rada pomôžem, rada vysvetlím, rada nájdem spôsob, ako spoločne komunikovať a porozumieť si."
Pri rozhovore zdvihol ruku jeden drobný chlapček, ktorý mi s úsmevom povedal: „Pani učiteľka, veď to sú rebeli:“ A ja som mu s úsmevom odpovedala:" Áno, rebel môže byť tiež dvojaký. Prvý rebeluje, aby upriamil pozornosť na seba, pretože ho niečo určite trápi. Ten druhý rebeluje, pretože poukazuje na to, keď sa ubližuje. Prvý smutný rebel problematickým správaním smeruje pozornosť k sebe. Druhý správny rebel svojím odvážnym a otvoreným správaním smeruje pozornosť k problémom ostatných, pri ktorých prichádza k ubližovaniu."
Deti sa začali naozaj spravodlivejšie stavať k nedorozumeniam vôkol seba.
Zdroj obrázka:Pixabay