Spolupráca detí v kolektíve pri impulzivite
16.05.2016 14:24
Impulzívne deti reagujú impulzívne a nepredvídateľne. Majú lepšie dni, kedy zvládajú vzťahy ľahšie a horšie dni, kedy zvládajú vzťahy s veľkým sebazaprením prípadne slabším sebaovládaním, kedy môžu aj ublížiť. Korigovať správanie, znamená zapojiť aj kolektív, ktorý musí logicky pochopiť potrebu neutajovania ubližovania a potrebu komunikácie na túto tému.
V jeden deň.keď mal obľúbený impulzívnejší spolužiak jeden z horších dní, slovne ubližoval spolužiakovi, ktorý bol menej obľúbený. Chlapci najprv mlčali, pretože nechceli ublížiť obľúbenému impulzívnemu spolužiakovi. Vtedy sme si po prvý raz urobili túto aktivitu spoločne s diskusiu v kruhu:
Aktivita je z rozprávky Klára a škriatok Súcitko sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/praca-s-rozpravkou-klara-a-skriatok-sucitko/ Zavolala som viac deti, natiahla som okolo nich švihadlá a povedala som im, že predstavujú skupinu detí, ktorá vidí situáciu so slovným ubližovaním (posmeškami, urážkami, ponižovaním).Ony sú v skupine, všetci sa dobre poznajú, cítia sa spolu bezpečne. Pripomenula som im aktivitu Odvaha k rozprávke Peter a škriatok Odvážlivko, kde deti názorne videli, že ak vystúpia z vnútorného úkrytu úst veľmi dôležité slová (priznajú chybu, povedia pravdu, vyjadria pocit), sú otvorené, odvážne, ústretové a priateľské (aktivita v rozprávke Peter a škriatok Odvážlivko sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/praca-s-rozpravkou-peter-a-skriatok-odvazlivko/ ) Túto aktivitu som im pripomenula, aby som im ukázala, že sú v podobnej situácii, takisto sú v úkryte. Len na rozdiel od toho vnútorného úkrytu úst sú teraz ukrytí v skupine a takisto môžu z úkrytu (skupiny) vystúpiť tým, že si zastanú niekoho, komu sa niekto vysmieva. Spýtala som sa ich: „Rozvíjate si svoju odvahu, ak nevystúpite zo skupiny a nezastanete si niekoho, komu sa niekto vysmieva?“ Odpoveď detí bola: „Nie.“ Pokračovala som logickou otázkou: „Rozvíjate si svoju odvahu, ak napriek bezpečiu skupiny vykročíte dopredu a zastanete si niekoho, komu sa niekto vysmieva?“ Odpoveď detí bola: „Áno.“ Pokračovala som: „Ako skupina sa môžete stále cítiť v bezpečí, čo si ukážeme teraz.“ Poprosila som deti, aby postupne vychádzali z miesta ohraničeného švihadlami (z bezpečia skupiny) a skúsili niečo povedať chlapcovi, ktorý predstavuje v aktivite posmešníka. Deti postupne vychádzali a väčšinou hovorili vety: „Nepáči sa mi, že sa vysmievaš.“ Zdôraznila som im: „Ak si dokážete takto zastať niekoho všetci spoločne, pomôžete aj tomu, komu je ubližované a aj tomu, kto ubližuje. Komu sa ubližuje, tomu pomáhate cítiť sa bezpečne, tomu, kto sa posmieva, pomáhate byť lepším kamarátom. Ak mu dáte všetci spoločne hranice, môžete ho odnaučiť konaniu, ktorým ubližuje druhým. Zmyslom priateľstva by malo byť vzájomne zo seba robiť lepších ľudí a pracovať na vzťahoch v kolektíve, aby sa tam cítil každý bezpečne."
Chlapci pozorne počúvali a na telesnej výchove, ktorá nasledovala, si zastávali spolužiaka s menšími sympatiami a bolo vidieť, že ho povzbuzovali. V ten deň v školkom klube mu pomáhali s tréningom vo futbale a k pomoci sa pripojil aj ich impulzívny spolužiak.
V súčasnosti, keď pribúdajú impulzívnejšie deti, je náročnejšie viesť kolektivy. Upriamovať sa len na výkony a nepomáhať deťom vo vzťahoch zvládať ich „problematickejšie stránky“ je stratou pre rozvíjanie sa spoločnosti aj vo vzťahoch a v rozvíjaní emocionálnej inteligencie. Nevyčleňovať, ale pomáhať je znakom spoločnosti, ktorá chce rásť po všetkých stránkach.