Prečo je dôležité skrotiť Hnevka v sebe
07.01.2016 20:39
Deti ma raz zavolali cez prestávku do triedy, kde mali slzy v očiach dvaja chlapci. Situácia si vyžadovala vysvetlenie, ktoré mi chlapci poskytli ešte s emocionálnym podtónom. Obaja patria k impulzívnym deťom.Jeden z nich chytil počas hry druhého chlapca okolo pásu, silnejšie ho stlačil, načo ten druhý reagoval myknutím ruky, ktorou ho nechtiac silnejšie udrel. Chlapec, ktorý schytil úder, sa rozplakal. Je z tých impulzívnejších detí, ktoré reagujú aj fyzicky - údermi. Stál však pri druhom chlapcovi so zaťatými päsťami, zatiaľ čo ten druhý, ktorý ho nechtiac udrel, sa neustále ospravedlňoval. Bola som pri nich, aby som sa ubezpečila, že k úderu nepríde.
Pri práci s rozprávkou o Denisovi a škriatkovi Súcitkovi na začiatku školského roku (sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/praca-s-rozpravkou-denis-a-skriatok-sucitko/) sme robili aktiivitky a pri jednej sme si povedali dôležité slová. Aktivita sa realizovala týmto spôsobom. Poprosila som deti, aby skúsili zdramatizovať hnevom ovládnuté konanie. Deti začali napodobňovať údery, kopance, veľmi nahnevané výrazy tváre. Keď boli v takomto "pohybe" :), spýtala som sa ich, či sa dá vtedy jasne premýšľať: Deti s pobavením usúdili, že veru nie. Tu som im zdôraznila, že v takejto situácii zadržať ruku, aby neudrela a nesotila, nohu, aby nekopla, urážku nepustiť z úst, vyžaduje naozaj veľké sebazaprenie - veľkú vnútornú silu. Ak dokážeme túto chuť ublížiť premeniť na slová, ktorými informujeme o svojom prežívaní, prípadne si vyžiadame chvíľu na samotu, rozvíjame silu dôležitú pre vzťahy- neubližovanie a zrozumiteľné vyjadrenie toho, čo cítime. Keď namiesto úderov alebo urážok vyjadríme, vypustíme hnev cez neubližujúce slová, napríklad : "Hnevá ma, že... .! už ho riadime my, postupne narastá aj naša vnútorná sila sebaovládania-ovládania svojho hnevu a svojho konania. Keď ubližujeme, druhí útočia, Ak informujeme, druhých podnietime, aby počúvali.
Takže som slovne ocenila chlapca, ktorý neudrel, slovami, že ak ukorigoval svoju pohnútku "udrieť", práve "trénoval" svoju vnútornú silu. Druhého chlapca som ocenila, že si hneď odvážne a ústretovo uznal "svoju chybu" a ostal upokojovať impulzívneho spolužiaka (aktivita k odvahe voči svojim chybám- sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/praca-s-rozpravkou-peter-a-skriatok-odvazlivko/ ).
Po rozhovore bola situácia oveľa pokojnejšia. Šlo o to, aby obaja chlapci videli moje pochopenie a moju účasť nebrali ako úlohu sudcu, ale sprievodcu, ktorý ich privádza k vzájomnému pochopeniu.
Zdroj obrázka: Pixabay