Prečo deti klamú?
22.01.2016 20:23
Keď im vsugerujeme to, že zlyhávajú a sklamali nás,... keď musia byť dokonalé,... keď sa nás boja a napriek všetkým týmto negatívnym pocitom nás potrebujú mať pri sebe - rodičov aj učiteľov. Ide o sebaochranný a sebaobranný mechanizmus. V podstate sa tento mechanizmus deje pri dospelom, ktorý necíti istotu vo vlastnom živote a dieťa si potrebuje pretvoriť na predstavu, ktorá mu bude prinášať istotu. Bojí sa napríklad vyjadriť pocit alebo názor a krčovito dáva pozor na to, akým spôsobom sa prejavuje a vyjadruje dieťa. V živote sa bojí ísť za svojím snom a chýbajúcu súčasť svojho života sa snaží vyvážiť tým, že svoj sen podsúva dieťaťu. Nenapĺňa si svoje potreby a chce, aby ho dieťa slepo poslúchalo. Snaží sa byť dokonalým a dieťa za chyby trestá. Toto všetko okráda dieťa o vlastné sebapoznanie a spoznávanie života a vzťahov. Toto všetko okráda dieťa o vlastné drahocenné skúsenosti, ktoré by mu neskôr slúžili ako radar, ktorý ma čisté prijímanie, pretože ho neruší vlastný strach a naša dospelácka neistota.
Neistý človek sa zlyhania bojí. Človek, ktorý sa učí sebaistote, zlyhanie vidí ako možnosť, pri ktorej sa poučí, pochopí, že získava cennú skúsenosť a teší sa na ďalšie kroky. Neistý človek sa bojí zlyhania aj u detí. Svoj strach prenesie na deti. A strach zo zlyhania, ktoré deťom podsúvajú dospelí, ich núti niekedy klamať.
Vo svojom živote som prišla na jednu vec. Ak deti budú skúmať život okolo seba bez strachu zo zlyhania, ktorý sa rovná strachu z neprijatia, nebudú mať potrebu ukrývať svoje chyby-skúsenosti za klamstvá. Ak budú všetko vo svojom živote považovať za skúsenosť, ktorá im prinesie pozitívne alebo negatívne následky, spoznajú poučenie. Poučia sa zo svojej skúsenosti, ktorá je oveľa cennejšia. Je zvnútornená, pretože si ju prežili, a preto sa nabudúce negatívnym skúsenostiam vyhnú. Nebudú si chcieť znovu prejsť nepríjemnými pocitmi vypývajúcimi z podobnej skúsenosti. K negatívnym skúsenostiam utekajú deti, ktorým chýba prijatie, pozornosť a ocenenie. Dieťa, ktoré skúma seba a svet okolo seba bez strachu, je v spojení so skutočnými pocitmi, ktoré nie sú zakalené vlastným strachom a strachom z postojov dospelých. Ak dospelý chápe túto pravdu a deťom nepodsúva postoje zlyhania a ak sa mu môžu deti zverovať so všetkými skúsenosťami, nemajú dôvod klamať. Dospelý sa stáva ich bezpečnou oporou, o ktorú sa vždy oprú, ak sa potknú. Zároveň sa stáva sprievodcom, ktorého si vážia a dôverujú, pretože ich prijíma a pomáha im pod svojimi ochrannými krídlami spoznávať aj ťažkosti života bez súdenia. "Poslúchať" zo strachu a "poslúchať" niekoho, koho si deti vážia, je rozdielne. V prvom prípade sa deti boja a ukrývajú to, čo skutočne cítia a čo si skutočne myslia. V druhom prípade prežívajú citlivé a rešpektujúce spojenie s dospelým, s ktorým si chcú rozumieť a vychádzať, pretože cítia, že ich miluje bez podmienok a podrží vtedy, keď sa potknú. Uvedomia si pri ňom vlastnú hodnotu a spoznávajú postoj, ako rešpektovať hodnotu druhých. Učia sa rešpektovať a nie bojovať alebo klamať.