Pomôžu impulzívnym deťom len návody od odborníkov?
12.01.2016 21:34
Hyperaktívne deti nás svojou emocionánosťou impulzívnosťou či temperamentom nútia, aby sme sa plne na ne sústredili. Sme generácia, ktorá bola a je zameraná najmä na racionalitu a na školách najmä na odovzdávanie racionálne podložených vedomostí. Tieto deti sú naším životabudičom, pretože provokujú a posúvajú našu skostnatelosť smerom, v ktorom nás upozorňujú aj na existenciu našej ďalšej stránky osobnosti - pocitovosti a zároveň nás nevedome nútia ,aj keď pomaly, prijímať jedinečnosť a odlišnosti.
Môžeme si od psychológov prečítať veľa posudkov a návodov, ako s nimi pracovať, ale ak však toto nevyváži naša osobná a vnútorná zainteresovanosť, problémy to neodstráni. Čítanie posudkov a určité dodržiavanie návodov je zasa len určitou racionále ladenou cestou, ktorá nás udržiava v určitej závislosti od toho, čo povie iná autorita. Sme viac spojení s papierom ako s vnútorným svetom dieťaťa.
Tieto deti potrebujú oveľa viac. Potrebujú vnútorné spojenie, ktoré nie je na žiadnom papieri, ale musí sa vytvoriť najprv našou snahou prostredníctvom pevnej a zároveň empatickej komunikácie,ktorá sa stáva jedinou možnosťou, vďaka ktorej nám začne dieťa dôverovať. Musíme sa snažiť porozumieť jeho vnútornému svetu a pripojiť sa naň.
Vnútorná prepojenosť vzniká tak, že vnímame a pomenúvame pocity dieťaťa, keď začne emocionálne konať. Vnútorná prepojenosť vzniká tak, že cez vysvetľovanie jeho konania prostredníctvom sebapoznávania ho sprevádzame vzťahmi. Vnútorná prepojenosť vzniká tak, že počúvame pozorne jeho slová, vnímame jeho konanie, aby sme rozozonali jeho potreby a pomohli mu ich naplniť. Naša vnútorná prepojenosť s deťmi vzniká tak, že pozeráme očami, počúvame ušami, vnímame srdcom. Sme partnermi a nie súpermi.
Naša vnútorná zrelosť sa prejavuje v tom, aký nadhľad si dokážeme vytvoriť pri konaní detí, ktorý nás navedie k tomu, aby sme ich pochopili, pravidelne im vysvetľovali javy nielen z vonkajšieho ale aj vnútorného sveta a menej s nimi bojovali. Ak by sme rozvíjali empatiu a empatické reakcie od detstva, viac by sme sa v dospelosti riadili aj pri deťoch naším vnútorným vnímaním, pretože papier je všobecný, osobnosť je jedinečná. Papier navedie, vnímanie pomôže.
Zdroj obrázka: Pixabay