Obviňovanie a hľadanie efektívnej komunikácie
07.01.2016 21:01
Impulzívni chlapci používajú v emócii niekedy päste ako zbrane, impulzívne dievčatká zasa svoje slová.
Cez prestávku som odrazu počula, ako sa v jednom kabinete dievčatká obviňovali zo všetkého možného. Keď už to vyzeralo divoko, šla som im na pomoc v ich komunikácii - premeniť obviňovanie na efektívnejšiu komunikáciu.
Pripomenula som im jednu našu používanú vetičku: „Keď útočíme na niekoho, naše prstíky, ktorým ukazujeme na niekoho a slová, ktorými obviňujeme, sú pri obviňovaní podobné ako zbrane. Druhý sa cíti pri tejto komunikácii obviňovaním nepríjemne a má potrebu sa brániť.“ Poprosila som dievčatká, aby sa zamysleli nad tým, či ich komunikácia smeruje k tomu, aby lepšie porozumeli druhej strane a aby sa im v nedorozumení vzájomne uľavilo.
Dievčatká sa zamysleli a všetky súhlasili s tým, že ich komunikácia obviňovaním smeruje k ďalšiemu a ďalšiemu napätiu a vzájomnému boju. Spýtala som sa ich, či chcú vedieť, pri akej komunikácii sa dostanú k úľave a vzájomnému porozumeniu. Samozrejme súhlasili a ja som im vysvetlila, že niekde to nedorozumenie muselo začať a preto je potrebné druhú stranu si pozorne vypočuť, aby vedeli, čo ju trápi. Medzi dievčatkami šlo o obvinenia typu: "Tá druhá bola panovačná a ďalšia vyzradila tajomstvo." Najprv som ich poprosila, aby namiesto obviňovania vyslovili vety tak, že vysvetlia, čo ich nahnevalo alebo trápilo. Tak dievčatká pozmenili s mojou pomocou obviňujúce vety na ja-vyroky: "Trápilo ma, že si vyzradila tajomstvo, nebolo príjemné zistiť, že to vedia aj iní, sklamalo ma to." "Nie je mi príjemné, ak mi stále prikazuješ, čo mám robiť."
Spýtala som sa dievčatiek, ktoré pozorne počúvali, či medzi chyby vo vzťahoch patrí panovačnosť alebo vyzradenie tajomstva. Pripomenula som im ešte: " Chybu spoznáme podľa toho, ak niekoho naše konanie trápi a začne s nami komunikovať nahnevane alebo sa nám bude vyhýbať. Ak vnímame, že sme urobili chybu a dokážeme si ju priznať sebe aj druhému, ktorého sa týka, rozvíjame osobnú odvahu, vzájomnú blízkosť a snažíme sa byť úprimnejším kamarátom/úprimnejšou kamarátkou. Toto všetko je prejavom vnútornej sily (aktivita k rozprávke Peter a škriatok Odvážlivko sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/novinky/aktivity-a-myslienky-k-rozpravkam-skriatkovia-pomahaju-detom/) ."
U dievčatiek začali spontánne bez môjho tlaku vznikať tieto priznania: „Nemala som vyzradiť tajomstvo, ktoré som si vypočula, nepatrí sa to .“ "Niekedy som panovačná, rozkazujem, nepočúvam pozorne, mrzí ma to a ospravedlňujem sa.“ Pri týchto slovách bolo cítiť ľútosť v ich hlasoch, pretože pri týchto priznaniach si uvedomovali pocity druhých dievčatiek. Z toho vyplýva, že ak sa deti nebudú báť vo svojich prvých rokoch priznať svoje chyby, ktoré vyplývajú z ich ešte emočnej nezrelosti, učia sa rozvíjať empatickú schopnosť vcítenia sa do pocitov druhých.
Deťom som ešte na záver pripomenula tieto skutočnosti:
- Keď si pozorne vypočujeme druhú stranu, dávame najavo, že nám na vzťahu záleží.
- Keď si v komunikácii priznáme chybu, druhému človeku dáme najavo, že sme sa vžili do jeho nepríjemných pocitov a je pre nás dôležitým.
- Úprimné priznanie chyby vyvolá úľavu v druhom človeku, pretože vidí, že nám na ňom záleží. Takisto vytvorí úľavu vo vzájomnom vzťahu, pretože nevysvetlené záležitosti a nepriznané chyby vytvárajú vo vzťahu ťaživú a napätú atmosféru.
Zdroj obrázka: Pixabay