Nezlosti sa! Čoho sa bojíš?! Neplač!
07.01.2016 21:44
V článku "Toto predsa pred autoritou nemôžeš vysloviť! Umelá a prirodzená autorita" sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/toto-predsa-pred-autoritou-nemozes-vyslovit1/ som písala o tom, že deti v prvých rokoch svojho života fungujú na báze pravej hemisféry. Podľa odborníkov sajeme v detstve do seba skúsenosti s citovými väzbami. Dominuje pravá hemosféra, vďaka ktorej vnímame svoje pocity a pocity druhých. Naše pocity nás informujú, či sme v bezpečí. Najmä pocit dôstojnosti.Ten nás upozorňuje na to, či sa ľudia k nám správajú s rešpektom. Ak sa ľudia k nám správajú s rešpektom, rešpektujú naše názory, pocity a potreby,pomáhajú rozvíjať NAŠE schopnost, stavajú nám hranice cez vzájomnú neubližujúcu otvorenosť.
Čo si spôsobujeme, ak deti kritizujeme ohľadom základných emócií, ako sú strach, hnev a plač. Dieťa v týchto situáciách zasa zaplavia nepríjemné pocity, pretože dospelý bojuje s jeho emóciami, ktoré sú pre dieťa ťažko zvládnuteľné. Nepomáhame mu zbavovať sa "problémových" pocitov a upokojiť emóciu, dieťa ostáva na náročnú situáciu samo a nepripravené. Jeho správanie môže byť preto agresívne alebo jeho správanie bude sprevádzať "zaťatosť". Logicky to znamená, že dieťa si stále žiada od dospelých nesúdiacu pozornosť aj keď "nevhodným" spôsobom, pretože negatívne pocity v ňom ostávajú. Potrebujú byť vyjadrené, ale nie odmietané dospelým. K jeho nepríjemným pocitom sa pripoja ďalšie, ktoré budú súvisieť so sklamaním z neprijatia a neporozumenia jeho správania dospelým. Nepríjemné pocity, ktoré dieťa zažije vtedy, ak bude odmietané kvôli svojim emóciám, sa uložia do podvedomia. Odtiaľ sa budú vždy vyplavovať, ak sa dieťa v budúcnosti ocitne v situáciách, v ktorých bude dôležité vyjadriť pocity. Jeho osobnosť však bude mať strach byť autentickou a bude si ubližovať týmito presvedčeniami: "Vyjadrovať hnev znamená nahnevať ostatných a vyvolať situáciu, v ktorej som neprijímaný/á. Plakať a vyjadrovať strach je zbabelosťou!" Tieto presvedčenia sú pre dieťa dosť boľavé, pretože potrebuje dospelých ako bezpečnú oporu, keď vyrastá. Je preň dosť problematické zistiť, že v určitých situáciách jeho správanie dospelý neprijíma, a preto prestane aj ono prijímať a autenticky vyjadrovať svoju osobnosť. Vznikajú u neho postoje ubližujúce pre neho a ostatných: sebaobviňovanie, podceňovanie sa, klamanie, pretvárka, manipulovanie, súťaživosť, hanblivosť atď .
Odrazu stráca istotu vo vzťahoch, pretože sa bojí riadiť svojimi pocitmi, kvôli čomu stráca s nimi kontakt, snaží sa ich racionalizovať, vytráca sa jeho integrita. Zároveň stráca kontakt aj s intuíciou, ktorá ho informuje o tom, čo sa v ňom deje a čo je pre neho správne. Napríklad kedy je správne nahnevať sa, lebo niekto porušuje jeho hranice a treba túto pravdu vyjadriť. Kedy je treba byť opatrným, napríklad keď ignoruje určité signály, keď vstupuje do vzťahov deštruktívnych. Kedy môže vyjadriť napätie aj slzami a nepovažovať to za slabosť. Jeho otvorenosť k sebe a k ostatným je "zazipsovaná" ako srdce na úvodnej fotke. Odrazu cíti neistotu vo vzťahoch k ľuďom, čo sa už podpisuje neskôr nedôverou a neschopnosťou byť otvoreným a neschopnosťou rozvíjať blízkosť. Ide napríklad o ľudí, z ktorých vnímame hnev a oni so sebazaprením tvrdia, že to nie je pravda. Človek, ktorý je otvorený aj k svojim negatívnym pocitom, vníma deje vo svojom vnútornom svete. Zároveň cíti, ako mu reaguje mimika na tvári a vníma aj svoje telo. Vďaka sebavnímaniu a nesúdiacej otvorenosti k sebe silnie jeho radar na zachytávanie pocitov u druhých, stáva sa viac vnímavým a empatickým. Ale zároveň aj pevným, pretože vďaka týmto schopnostiam je ťažké ho oklamať. Túto schopnosť majú deti. Je ťažké ich oklamať, ak vnímajú "jedno" a počujú "druhé". Ony žijú zdravo. Ony sa nepretvarujú a je na empatii nás dospelých pomôcť im pracovať s ich emóciami.
Sme stvorení tak, že máme fyzické telo a rovnako je našou súčasťou pocitovosť. Pocity nedokážeme ovládať, môžeme ich vnímať a vyjadrovať. Potláčaním pocitov však hrozí, že môžu nekontroľovateľne vybuchnúť alebo ak nevybuchnú a ostávajú nevyjadrené, vnútri "hnijú" a spôsobujú psychózy, úzkosti a fóbie.
Pocity sú v našich vnútorných svetoch preto, aby sme sa vnímali a aby sme ich vyjadrovali kvôli rozvíjaniu blízkosti, empatie a súcitu. Takisto ich vyjadrovaním rozvíjame osobnú zodpovednosť za svoje prežívanie a konanie, ak nezatajujeme svoje pohnútky a nepretvarujeme sa. Svojou otvorenosťou sme pripravení niesť následky, a preto sme pevnými a odvážnymi. Ak pomôžeme dieťaťu už odmalička pomenúvať jeho pocity a nepresviedčame ho o správnosti alebo nesprávnosti jeho pocitov či emócií, prijímame ho ako celistvú osobnosť, ktorá bude vyrastať zdravo nielen fyzicky ale aj psychicky.
Zdroj obrázku: Pixabay