Nevzťahovačnosť a neubližujúca otvorenosť

Naše impulzívne deti nenechajú dospeláka len tak :).Jedného dňa som upokojovala dvoch chlapcov s uslzenými očami, ktorí sa zo svojho  nedorozumenia naučili niečo dôležité.Na telesnej výchove som odrazu spozornela, pretože sa dvaja chlapci prehnali okolo mňa a vôbec to podľa nahnevaného výrazu jedného a vyľakaného pohľadu druhého nevyzeralo na naháňačku. Moje presvedčenie bolo o to istejšie, keď som videla, že ostatok futbalistov sa postavil medzi nich a odmietol ich pustiť k sebe, kým aspoň jeden z nich nebude ovládať svoje správanie. Keďže sa vždy snažím robiť prostredníka medzi deťmi, ktoré majú nedorozumenie, oboch chlapcov som najprv oddelila a potom som sa vybrala postupne k obom. Obaja mali slzy v očiach. Poprosila som oboch, nech mi najprv vysvetlia situáciu, aby som zistila, aké pocity spôsobili ich konanie.

Od chlapca, ktorý stál pri futbale v bráne, som sa dozvedela, že keď dostal ranu loptou, druhý chlapec mu povedal, že vraj dobre mu tak. Preto sa nahnevane z brány rozbehol a začal ho naháňať. Druhý chlapec mi vysvetlil, že prvý v bráne napodobňoval karate, poskakoval,nebol pozorný a kvôli tomu dostali gól. Prvému v bráne som povedala: „Muselo ťa zabolieť nielen to, že si dostal ranu, ale aj to, že namiesto súcitu si si vypočul takú tvrdú vetu. Ak nám druhí hovoria v hneve nepríjemné veci, cítia sa sami nepríjemne a svoj vnútorný hnev premenia na slovné provokácie a nimi si potrebujú uľaviť. Ak aj ľudia pod vplyvom hnevu chcú, aby sa druhý cítil nepríjemne, je dobre nereagovať, aby sme nestupňovali napätie. Radšej komunikujme a vypočujme si nahnevaného človeka, prípadne odvážne a ústretovo priznajme chybu, pretože kažý nahnevaný človek potrebuje pochopenie a byť vypočutým."

        Druhému chlapcovi som povedala: „ Musel si sa nepríjemne cítiť, ak si sa snažil a ten druhý chlapec sa nesnažil tak, aby nedostal gól. To, že si provokoval, znamená, že hnev už ovládal tvoje slová a pridal tvojim slovám ostrosť. V skutočnosti ťa hnevalo, že sa nesnaží. V skutočnosti si ho chcel upozorniť, aby sa snažil. Medzi ľuďmi je dôležité povedať si priamo bez urážok to, čo skutočne chceme, potrebujeme, čo nás skutočne hnevá a nie hnev a bolesť maskovať za urážky (pre menšie deti-nemôžeme dovoliť nášmu vnútornému Hnevku, aby vystrájal a robil si, čo sa mu zachce, on chce byť vyjadrený skutočnými slovami , aby nás druhí pochopili a to znamená spolupracovať s hnevom-Hnevkom) Ak by sa kamarát nesnažil ani po upozornení, môžete ho vymeniť v bráne."

Deti boli zvedavé, či si chlapci nedorozumenie vyriešili. Sadli sme si do kruhu a rozprávali sme sa o tom, že keď nás niečo trápi či hnevá a nevieme pocity otvorene pomenovať, dosť často naše konanie ovláda náš hnev (hovoríme tomu aj náš vnútorný Hnevko) a my reagujeme ubližujúco. Ide o urážky, niekedy ich sprevádzajú aj údery. Potom sme premýšľali nad tým, že niekde treba ukončiť ten kolobeh, keď niekoho niečo trápi, ublíži ďalšiemu a ten ďalší ďalšiemu. Riešenie sme našli v integrite- v potrebe priamo slovne vyjadriť, čo v skutočnosti cítime, chceme a potrebujeme otvoreným pomenovaním prežívania. Pri urážkach a provokáciach neriešime nič, pretože sme nepomenovali presne svoje prežívanie, nemôže sa nám uľaviť a druhého zraňujeme, stupňujeme konflikt. Ide o to, že sa každý účastník nedorozumenia sa hnevá preto, lebo mu chýba pochopenie. Vzájomné pochopenie môžeme dosiahnúť len priamym pomenovaním nášho prežívania a zároveň pozorným počúvaním niekoho, kto opisuje svoje prežívanie. Treba však počúvať bez vzťahovačnosti. Malým deťom hovorím, že ten ich vnútorný Hnevko, ktorý tak vystrája, to robí len preto, aby boli pochopené. Chce byť vyjadrený a vypočutý.

Zdroj obrázka: Pixabay