Neústupnosť a pochopenie
07.01.2016 20:41
![](https://85e494f132.cbaul-cdnwnd.com/8439c120c8ae95f7cede9d909eae3fa0/200000020-ce2d4d0226/boy-286804_1920.jpg)
(Pre porozumenie- šlo o chlapcov štvrtákov, ktorí prišli do triedy, ktorá patrí tretiakom na spoločnú hodinu anglického jazyka. Sme neplnoorganizovaná škola, v ktorej sa učia dva ročníky v jednej triede. Tretiaci sedeli na svojich stoličkách a štvrtáci si vyberali voľné miesta.)
Považujem za dôležité vyriešiť hocijaké nedorozumenie či priamo pred vyučovacou hodinou alebo na nej alebo po nej alebo cez prestávku. Riešiť vzťahy v škole či v triede medzi deťmi trpezlivo, bez výčitiek a s pochopením pre obe strany je pre ne dôležité. V kolektíve je dôležité vytvárať bezpečný priestor prostredníctvom komunikácie, v ktorej každá strana pochopí druhú stranu, dôvody, prečo nefungovala určitá komunikácia predtým, hľadanie pozitívnych riešení pre obe strany, kde sa deti učia vytvárať dohody. Preto prichádzam v týchto chvíľach ako prostredník medzi deti. Vždy im hovorím, že sa nepostavím ani za jednu stranu, ale len za porozumenie, ktoré dokážu medzi sebou vytvoriť na základe pochopenia.
Poprosila som chlapcov aj ostatné deti, ktoré vinili chlapca so slzami, aby si spomenuli na to, čo si hovoríme o obviňovaní. Ja som im obviňovanie vysvetlila slovami: „Naše prsty a slová pri obviňovaní sú ako zbrane, ktorými mierime na druhého. Ten sa cíti nepríjemne a logicky sa bráni ( aktivita z rozprávky sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/praca-s-rozpravkou-denis-a-skriatok-sucitko/ ), pretože má svoju dôstojnosť a určite mal dôvod, prečo sa zachoval tak nepríjemne. Tým, že nebol vypočutý a nebolo nájdene spravodlivé riešenie, cítil bezmocnosť, ktorá ho nútila jednať už pod vplyvom hnevu. Prejavom bezmocnosti býva agresia tiež" Pokračovala som vysvetlením, že ak má niekto v očiach slzy pri nedorozumení, sú to slzy z dôvodu, že sa ho nespýtali na jeho dôvody konania a hneď ho vinili. Deťom som „pridupľovala“, že ich spolužiak sa cíti nepochopený, osamotený a že je dôležité si ho vypočuť a porozumieť mu. Šlo o to, aby deti pochopili spolužiaka so slzami a nesúdili jeho správanie.
Po zopakovaní tejto našej vetičky, som poprosila oboch chlapcov, aby sa pravdivo vyjadrili k nedorozumeniu.
Obom chlapcom som ešte pripomenula naše ďalšie vodítko k spravodlivému riešeniu nedorozumenia (aktivitka k rozprávke o škriatkovi Odvážlivkovi a Petrovi sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/praca-s-rozpravkou-peter-a-skriatok-odvazlivko/): „ Priznať a opísať konanie presne podľa skutočnosti je odvahou.“
Chlapec so slzami, ktorý sa cítil bezmocnejší, opísal, ako si obsadil miesto, odišiel do svojej triedy a keď sa vrátil, sedel tam spolužiak. Druhý chlapec mu vysvetlil, že keď videl prázdne miesto, sadol si tam. Po vysvetlení obviňovanie skončilo a ja som poprosila chlapcov, aby sa na chvíľu vcítili do situácie druhého chlapca a našli riešenie. Ich riešenie nakoniec znelo, že chlapec so slzami tam nechá druhého chlapca už sedieť, a druhý chlapec mu uvoľnil miesto vedľa seba, aby si k nemu prisadol s inou stoličkou a dokonca sa mu ospravedlnil. Obaja prišli na to, že ich chybou bolo, že namiesto boja o miesto sa mali porozprávať. Ide o impulzívnejších chlapcov a je jasné, že ešte nevedia viesť takéto rozhovory. Mojou úlohou bolo priviesť ich rozhovorom k pochopeniu situácie a vzájomnému porozumeniu.
Zdroj obrázka: Pixabay
Preto prichádzam v týchto chvíľach ako prostredník medzi deti.
Preto prichádzam v týchto chvíľach ako prostredník medzi deti.