Názorný príklad riešenia konfliktov medzi deťmi
07.01.2016 20:17
.jpg)
Nepríjemné slová podfarbené hnevom ujdú dospelým, ujdú deťom. Aj keď vieme, že sú vyjadrením momentálneho prežívania druhého človeka, zabolieť môžu. Na druhej strane je však tiež určitá bolesť.
Do zborovne prišli za mnou dve dievčatká a priniesli papier plný vulgárnych slov, ktoré boli namierené proti jednému z nich. Samozrejme chceli, aby som situáciu riešila. Keď som pozerala na papier, snažila som sa nevidieť vulgárne slová. Snažila som sa vnímať, aké pocity sa ukrývajú za takými slovami. Cítila som v nich zúfalosť. Zúfalé správanie vo všeobecnosti používajú ľudia, ktorí sa necítia dosť hodnotní a preto im chýba pocit, že sú pre ostatných dôležití.
Na základe tohto pochopenia som si vytvorila prijímajúci postoj. Tušila som, že moja prirodzená autorita bude závisieť od toho, ako pochopí dievčatko svoje pocity a na tomto základe svoje konanie a ako jej porozumejú ostatné deti. Prišla som na hodinu a vyzvala dievčatko, autorku onoho lístka, aby vysvetlilo svoje konanie. Vysvetlila som jej, že ako dospelá cítim z tých slov hnev, smútok, zúfalosť a že sa ju budem snažiť pochopiť (empatická reakcia).
Dievčatko sa k riešeniu nedorozumenia postavilo otvorene, pretože cítilo, že som porozumela jeho vnútornému prežívaniu. Vysvetlilo, že sa dlhšiu dobu cíti odstrkované. Otvorene som ocenila jeho otvorenosť slovami, že som rada, keď všetkým prezradilo, čo ho trápi. Potom som zaujala nasledovný postoj. Tomuto dievčatku som vysvetlila, že sa nesprávalo ako niekto, kto je kráľom svojho vnútorného sveta, ale že dovolilo hnevu, aby konal zaňho. Keď nechalo svoj vnútorný svet ovládnuť hnevom, konalo spôsobom, ktorým ublížilo spolužiačke, no zároveň ublížilo aj sebe. My ľudia sme prepojení a preto sa cítime zle, keď ubližujeme iným. Po týchto slovách som sa obrátila k druhému dievčatku a tomu som vysvetlila, že jeho spolužiačku ovládol hnev a nie všetci ľudia vedia otvorene hovoriť o tom, čo ich trápi, držia svoj hnev v sebe. Povedala som mu, že tie škaredé slová neodrážajú skutočnosť, lebo ich napísala pod vplyvom hnevu a týmto spôsobom dala zo seba von svoju bolesť. Deti pozorne počúvali a dievčatko, ktoré prinieslo papier do zborovne, spolužiačke ľahšie porozumelo a tým, že sme pozornosť nemierili negatívnym smerom - k slovám, kvôli ktorým sme riešili nedorozumenie, ale k vzájomnému pochopeniu, situácia sa postupne upokojovala. Papier som pred všetkými roztrhala a tým vysvetlila prvému dievčatku, že môžeme napísať papier plný hnevu, ale potom ho treba roztrhať, hodiť do koša a až potom jednať- vyjadriť svoje pocity otvorene dievčatám alebo poprosiť mňa ako prostredníka, aby som situáciu vyriešila.Výsledok bol taký, že deti sa spolu hrali bez toho, aby si niečo vyčítali. Všimla som si medzi nimi atmosféru snahy o komunikáciu - a o to šlo.
Derti učím komunikovať v tvare ja-výroku pri nedorozumeniach a keď nevedia svoje konanie riešiť samy, vedia, že majú možnosť ísť za mnou, aby som im urobila prostredníka. nepovažujeme to za žalovaníe, ale pomoc.
Čo som chcela naučiť deti na oboch strnách nedorozumenia:
- Deti, ktoré sa cítili ukrivdene kvôli "nepekným slovám" sa naučili, že slová niekedy nepomenúvajú pravdu a ani nie sú naším obrazom. Sú odrazom emócie a nedostatkom odvahy druhého vyjadriť , čo ho trápi, nešikovnosťou v komunikácii, ktorú sa učíme po celý život a aj výrazom určitej bolesti. Chcela som ukázať, že je ľahké myslieť iba na svoju krivdu a ignorovať krivdu, ktorú cíti ten druhý, ale pri nedorozumeniach sa to nedá. Vždy je dôležité pochopiť obe strany.
- Dieťa, ktoré emocionálne konalo, som chcela upokojiť svojím porozumením a empatickým pomenovaním pocitov, aby videlo, že jeho vnútorné prežívanie je pre mňa dôležité a že mu chcem ukázať iné spôsoby komunikácie a zároveň povzbudiť, aby konalo otvoreným spôsobom, chcela som podporiť jeho sebaúctu.
Zdroj: Som kráľom svojho sveta-Spoznaj sám seba a porozumieš ostatným, AT PUBLISHING
Zdroj obrázka: Pixabay