Musia sa ľudia len báť, aby boli lepšími?
05.03.2016 12:12
Dievčatká v škole priniesli do zborovne papier s menami spolužiakov a navrhnutím bodovacieho systému pri hádkach. Bitky sa nám podarili na škole úspešne zvládnuť, uhádané jazýčky dievčat a ich prudké temperamenty stále korigujeme. Spýtala som sa ich, prečo bodovať hádky. Odpoveď znela: „Aby mali tie dievčatá, čo sa hádajú, strach.“ Vnútri som odrazu pocítila smútok. Kam naša spoločnosť dospela, keď sú deti zvyknuté na to, že musia mať strach, aby nerobili veci, ktoré sa pokladajú za nevhodné. Ako to, že netušia, že sa môžu preto samotné rozhodnúť, ak to chcú. Kde robíme my dospelí chybu, že potrebujeme strach ku korigovaní správania detí. Sama vo svojom živote som prišla na to, že dobré správne veci robí človek preto, lebo sa preto vedome rozhodol. Ide o človeka, ktorý sa snaží porozumieť sebe aj ostatným a vo svojom živote vo vzťahoch sa uvoľnil natoľko, že názory druhých, ak ukrývajú určité hodnotenie aj negatívne alebo súdenie, posudzuje ako ich vnútornú pohodu či nepohodu a skôr sa nad nimi zamyslí, či môžu byť pre neho prínosné, alebo sú len odrazom prežívania toho druhého človeka.Takže kde začať, aby sme s deťmi rozvíjali skôr vnútornú zodpovednosť namiesto vyvolávania strachu. Mne z toho vychádza vzájomná potreba úprimnosti a rešpektovania pocitov, potrieb, záujmov a schopností. Dieťa potrebuje byť milované, aby cítilo, že je dôležité a takisto ako vzor aktívneho dospelého, ktorý sa nebojí vyjadrovať pocity, napĺňať svoje potreby a realizovať svoje záujmy a schopnosti. Dieťa potrebuje cítiť lásku, vidieť naplnený život dospelých, otvorenosť cez ktorú spoznáva ich prežívanie, hranice a vzájomný rešpekt. Ak zhadzujeme dieťa, pretože nezapadá do našej predstavy alebo sme neistými, vychovávame budúceho precitliveného dospelého neschopného vnímať a počúvať s pokojom názory iných a ktorý bude v konfontáciách hájiť najmä to svoje JA, pretože to jeho Ja sa cíti ublížené, bude mať potrebu chrániť svoju dôstojnosť neprimerane bez snahy porozumieť druhým.
Sadla som si s nimi do kruhu, kde som im pokladala rôzne otázky, na ktoré sme si spoločne odpovedali.
Otázka: „Deti, ak by som vás urážala a zhadzovala, pani riaditeľka by si to všimla, urobila by určitý postih, urobí to zo mňa lepšieho človeka?“
Spoločná odpoveď: „Neurobí...Možno by som také veci robila zo strachu pred určitým postihom, ale hnev na ňu a na vás by som cítila stále. Možno by som prestala používať také nepríjemné slová, ale nepríjemná by som bola stále. Tlak spôsobuje odpor.“
Otázka: „Zamyslime sa nad tým, že ak má človek strach, prestane robiť veci, ku ktorým je priťahovaný?
Spoločná odpoveď: „Neprestane, bude ich robiť tajne a bude sa snažiť, aby nebol prichytený.“
Otázka: „Bude človek úprimný, ak bude tajiť veci, ktoré robí či už vedome alebo nevedome?“
Spoločná odpoveď: „Úprimnosť skončí, strácame s tým človekom kontakt a ak chceme mať s niekým dobrý vzťah, je dobré vedieť nad čím premýšľa, ako sa cíti, čo potrebuje, aké chyby urobil, čo ho hnevá, čo sa ho dotýka.“
Otázka: „Sú teda hádky dôležité?“
Spoločná odpoveď: „ Sú, pretože v sebe ukrývajú určitý stupeň úprimnosti. Treba však ich útočnú podstatu zmeniť na lepšiu komunikáciu, v ktorej sa nebude nikto cítiť napádaný a zhadzovaný a v ktorej sa naučíme počúvať toho druhého bez odsudzovania.
Otázka: „Kedy človek väčšinou prestáva byť nepríjemným?"
Spoločná odpoveď: „Keď existuje vzájomná snaha si porozumieť."
Čo som povedala deťom na záver: "Ak sa chcete báť a potrebujete kontrolu formou bodovania, priznávate, že ste slabé, že svoje správanie a jeho korigovanie odovzdávate do rúk druhým a neživým BODOM. Nesnažíte sa byť natoľko silnými, aby ste dobrovoľne ubližujúce slová nevypúšťali z úst a nereagovali útočne . Nerozhodli ste sa preto samy. Odovzdávate zodpovednosť niekomu inému a o sebe dávate ostatným najavo, že nedokážete byť zodpovednými a silnými, aby ste robili veci, kvôli ich správnosti. Pre mňa je dôležitejšie, ak sa ma báť nebudete a budete ku mne úprimnými a aby sme spoločne prišli na to, ako sa dá byť neubližujúcimi. Pomôžem vám prevziať zodpovednosť a na vás záleží, či budete natoľko silnými, aby ste trénovali správnu komunikáciu, alebo natoľko slabými, že si budete ubližovať a budete potrebovať cítiť strach a nie zodpovednosť."
Zdroj obrázka: Pixabay