Je dôležité mať vo vzťahoch vždy pravdu?

Ak bojujeme za "svoje pravdy", sme ako na pomyselných miskových váhach s jazýčkami, ktoré naznačujú, kedy sú odvážené veci či vyjadrené pravdy v rovnováhe. Ak bojujeme o "svoju pravdu", snažíme sa byť na pomyselnej miskovej váhe vyššie a toho druhého na jeho miskovej váhe preválcovať "svojou pravdou" pod seba- nižšie.

Kde je pravda? U každého v v nedorozumení. Každý sme na svojej ceste osobnostného rastu niekde inde a to, čo si v každom okamihu spracujeme "po svojom", je našou pravdou. Takže pravdu má každý a napriek tomu jazýčky váh nesmerujú k sebe. Kedy budú? Keď uznáme, čo ten druhý cíti a akým spôsobom myslí. Ak ho iba vnímame a počúvame, upokojí sa. Vzájomné napätie spôsobené bojom o pravdu vždy bude tlačiť každého účastníka nedorozumenia raz hore a raz nadol (emocionálna ne-rovnováha). Pomoc pri úľave pri nedorozumení vzájomným vnímaním sa, vypočutím, uznaním spôsobu vnímania života toho druhého zbaví oboch účastníkov nedorozumenia vnútorného napätia a tlaku a tak sa misky môžu vyrovnať a jazýčky budú smerovať k sebe. Tým rozvíjame EQ, sebaúctu a úctu k druhému.

Preto je dôležité aj pri nedorozumeniach detí nepovýšiť jedno dieťa a neponížiť druhé dieťa. Namiesto trestu hľadať rovnováhu pri vyjadrení pocitov u všetkých účastníkov nedorozumenia, aby deti videli empatické reakcie a pomôcť deťom hľadať spôsoby komunikácie, ktorá bude obsahovať odvahu k otvorenosti k svojim chybám, asertívnemu vyjadrovaniu svojich pocitov aj názorov a k odpusteniu. Len takto sa "pomyselné váhové jazýčky" vzťahov môžu ustáliť v jednej rovine, lebo sa učíme vyjsť si v ústrety (ako tie jazýčky na váhe, ktoré smerujú k sebe tak, ako my smerujeme k sebe, keď sa snažíme vzájomne si porozumieť) a to môžeme naučiť aj deti....

 

Zdroj obrázka: Pixabay