Impulzívnym a hyperaktívnym deťom pri sebaovládaní treba pomáhať (učiteľ, rodič, spolužiaci)
12.01.2016 21:39
Impulzívnych či hyperaktívnych detí pribúda, ich správanie je náročné pre rodičov a učiteľov. Trestať ich a vyčítať im ich správanie je nedostačujúce.
ČO PRE MŇA ZNAMENÁ RODIČ V SPOLUPRÁCI PRI IMPULZÍVNOM ČI HYPERAKTÍVNOM DIEŤATI?
Má svoju dôstojnosť. Ak ho aj v minulosti trápilo autoritatívne správanie u dospelých, v dospelosti si môže voči tomuto druhu správania vytvoriť rôzne postoje. Buď sa prehnane prispôsobuje každej autorite, a preto aj autorite učiteľa, čím neprimerane tlačí na svoje dieťa, aby ho "pretvoril" do žiaducej predstavy. Alebo bojuje prostredníctvom postoja: "Som dospelý a teraz mi nebude nikto povýšenecky vysvetľovať, čo je pre mňa dobré!" Jeho postoj bude obsahovať nedôveru, skepsu a negativizmus. Ani jeden z postojov nie je dobrý pre impulzívne či hyperaktívne dieťa a oba sú znakom neistoty a nízkej sebadôvery.
Rodič impulzívneho dieťaťa má výchovu ťažkú kvôli neprimerane veľkému množstvu energie vlastného dieťaťa, ktoré musí korigovať bez ohľadu na svoju únavu a takisto tvárou tvár k svojim ťaživým emóciám, a preto k nemu cítim empatiu, rešpekt, súcit a pochopenie.
Jednám s ním citlivo, pretože môže mať kvôli posudzovaniu a odsudzovaniu okolia vypestované vystrašené postoje, ktoré ho zraňujú a zneisťujú alebo neprimerane sebaobranné postoje. On pri dieťati musí však pevne stáť.
Rodič si zaslúži, aby sa s ním jednalo s rešpektom a treba sa s ním citlivo dohodnúť na tom, že o situáciách, v ktorých dieťa nebude zvládať emócie, keď napríklad udrie spolužiaka, bude informovaný citlivo a takisto bude informovaný s postupmi, prostredníctvom ktorých pomáha učiteľ dieťaťu. Ide len o to, aby dieťa cítilo, že rodič a učiteľ stoja pri sebe v situáciách, ktoré sú náročné pre impulzívne dieťa. Môžu sa vzájomne informovať o tom, ako vedú toto dieťa v rodine či v škole, vymeniť si skúsenosti a dohodnúť sa na spoločnom vedení dieťaťa. Rodič by mal vedieť aj to, že učiteľ oceňuje snahu dieťaťa ovládať emócie a že o týchto oceneniach bude vedieť ústne alebo písomne, aby dieťa cítilo radosť učiteľa a rodiča, ak zvláda náročné situácie.
ČO MAJÚ VEDIEŤ SPOLUŽIAČI PRI IMPULZÍVNYCH CI HYPERAKTÍVNYCH DEŤOCH?
Každý človek a každé z nich má svoju hodnotu a vnútornú podstatu, ktorá je dobrá.
Nevhodné konania sú len reakcie, ktoré sa dajú časom postupne meniť a premieňať na vhodné vtedy, ak sa spolužiak cíti bezpečne, pretože je pochopený a nie odsudzovaný. Preto nesúďme nepokojnejších spolužiakov. Ich nepokojnejší temperament je súčasťou ich osobnosti a niekedy ubližuje nielen druhým, ale aj im (zlé meno, nedôvera, ich správanie vyvoláva negatívne emócie u druhých). Aj impulzívne deti potrebujú vedieť, že ich vidíme ako fajn ľudí, ktorí nám stoja o to, aby sme ich spoznávali bližšie a pomáhali im s ich emóciami. Tak ako postupom času sú schopné prijímať a chápať viac rôznych vedomostí (slovenský jazyk, matematika ...atď.) vďaka pomoci učiteľov, rodičov a spolužiakov, rovnako zrejú aj vtedy, ak s pomocou učiteľov, rodičov a spolužiakov rozumejú svojim pocitom aj emóciám a keď vďaka nesúdiacemu prostrediu získavajú dôveru a majú záujem skúšať iné reakcie pri nedorozumeniach.
Rovnako ako oceňujeme ich postupné úspechy pri utvrdzovaní nových vedomostí, rovnako oceňujme všetky postupné úspechy, keď impulzívne dieťa neublíži a vyberie si inú reakciu : „Neudrel si a to je super!“
ČO PRE MŇA ZNAMENÁ IMPULZÍVNE ČI HYPERAKTÍVNE DIEŤA?
Dieťa ako každé iné. Dieťa s veľkým množstvom energie, ktorú potrebuje premieňať na činnosti a zároveň dieťa s prudkými emóciami, ktoré potrebuje vyjadrovať neubližujúcim spôsobom pre seba a ostatných.
Dieťa, ktoré možno v detskom veku pôsobí ako "drzé", pretože nemá strach vyjadriť svoj názor. Táto vlastnosť je však základom úprimnosti a otvoreného jednania s ostatnými. Odsudzovanie týchto detí a tresty na ne nezaberajú. K ich búrlivým emóciám sa pridávajú ďalšie negatívne pocity krivdy a ich konanie vedú prudšie emócie, ktorými si chránia svoju dôstojnosť, a preto bude ničivejšie. Tieto deti môžu byť pre nás darom, ak si uvedomíme, ako dlho už potláčame svoju pocitovú stránku a ako nás nútia žiť oveľa plnšie a zrelšie, pretože ich úspešné vedenie obsahuje vlastnosti ako empatiu, asertivitu, trpezlivosť, odvahu, pevnosť, snahu pomôcť a vyššiu sebaúctu. Tieto vlastnosti sú základom empatickej, vyrovnanej a pevnej osobnosti.
Zdroj obrázka: Pixabay