Dobré vzťahy v kolektíve detí
24.03.2016 22:21
Myslím si, že nebude sa dať v škole stále existovať tým, že asistent, psychológ či špeciálny pedagóg pracuje s dieťaťom osamote. Dôležité je vybudovať blízke vzťahy priamo v školskom kolektíve či už v komunitných kruhoch alebo pri rôznych akciách. Spomenula by som dôležitosť komunitných kruhov. Ak riešime v kruhu nedorozumenie, deti prežívajú kontakt s emóciami svojimi alebo u spolužiakov, ktorých korigovanie a ovládanie znamená úprimné vyjadrenie pocitov, myšlienkových pochodov alebo pohnútok, pri čom im my dospelí samozejme pomáhame. Ak majú deti pocity, myšlienky aj pohnútky pomenované, spoznávajú život nielen z vonkajšieho povrchného pohľadu, ale aj prostredníctvom vnútorného prežívania, ktoré je neviditeľné. Dá sa však vnímať, ale na rozvíjanie vnímania k pocitom druhých je potrebný otvorený prístup bez súdenia, ktorý sa prejavuje prijatím pocitov aj emócií u detí a ako som spomenula, ich otvoreným pomenovaním. Odsudzovanie je len neschopnosť vnímať vnútorné prežívanie, pri ktorom sa zameriame na súdenie vonkajšieho konania bez snahy vnímať vnútorné deje, vypočuť si a pochopiť. Pri korigovaní súdenia je dôležité naučiť pochopiť. Ak sa deťom vysvetlia následky vyčleňovania, pochopia pocity aj konanie vyčleňovaného dieťaťa, zmierňuje sa ich odsudzovanie sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/vyclenovanie-a-bezmocnost1/. Ak sa deťom vysvetlia dôvody aj následky zaťatosti, učia sa byť otvorenejšie a zmierňuje sa odsudzovanie u ostatných sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/zatatost1/. Ak sa deťom vysvetlí konanie impulzívneho dieťaťa, vžijú sa doň, pochopia a zmierňuje sa ich odsudzovanie sebapoznanie-a-deti.webnode.sk/news/ktore-uvahy-mozu-pomoct-pri-detoch-pri-praci-s-emociou-hnev/. Rovnako, ak sa im vysvetlí logickým spôsobom prístup k týmto druhom správania a učia sa ich aplikovať priamo v kritických situáciách, pochopia veľmi dôležitú vec. Na dobrých vzťahoch sa pracuje, takže ak chceme, aby deti boli v škole šťastné, práca na vzťahoch, by mala byť logickým včlenením do fungovania školského procesu. Šťastie bez uznania dôležitostí emócií a pocitov, je neúplné, a preto klamlivé. Ak sa v kolektívoch riešia spoločne radosti ale aj rôzne nedorozumenia a trápenia bez zhadzovania ako informácie spoločne s empatickým porozumením, rozvíjame blízkosť a deti sa dostávajú do kontaktu s veľmi dôležitými hybnými silami v našom vnútri- pocitmi, myšlienkami a pohnútkami. Hybnými preto, lebo nás rozhýbu do určitých reakcií, ktoré je treba korigovať na základe ich pochopenia. Je dôležité ich pomôcť deťom pomenúvať nie ako dôvod na kritiku ale ako dôvod na pochopenie, a tak sa vytvára blízkosť. V komunitných kruhoch si deti vyskúšajú kontakt s celou škálou emócií od hnevu, zranenia, smútku, obáv , pochopenia, úľavy, radosti, smiechu spoločne s komunikáciou. Toto sú kroky, ktoré približujú deti k sebe. Musia považovať tie veci, o ktorých sa v komunitných kruhoch komunikuje za úplne prirodzene a prijímať to, že nie každý má svoj deň, svoju správnu chvíľu, učia sa v nich prijímať život taký aký je a vzájomne sa vnímať, prijímať a chápať.
Vytváranie prostredia, kde sa riešia emócie ako niečo nevhodné a nie ako súčasť života, vypovedá o určitom sterilnom prístupu k pocitom a emóciám. Tie potom deti môžu pochopiť ako niečo nevhodné. To, čo sa opomína a ignoruje, s tým sa vlastne nepracuje, a preto je s tým narábane veľmi nešikovne a škodlivo. Rovnako vyjadrovanie pocitov pri zmierňovaní emočnej reakcie, ktoré nikto neučil vyjadrovať a korigovať. Ak sú emócie odsudzované, nedá sa k nim vytvoriť otvorený a vyrovnaný postoj. Alebo sa dusia a časom človek bude pasívne agresívny, keď bude odmietať otvorene komunikovať o problémoch. Alebo bude aktívne agresívny, keď ich bude vyjadrovať útočne prostredníctvom výčitiek, obviňovania, zhadzovania alebo fyzicky. Ako vidíme, týchto problémov je v školských prostrediach dosť. Deti provokáciami a inými nevhdnými konaniami dávajú najavo, že vo vzťahu k nim opomíname túto dôležitú stránku.
Vždy premýšľam nad tým, keď počujem názory, že učiteľ má učiť, rodič vychovávať. Áno, súhlasím, ale čo to vlastne výchova je. Podľa mňa nájdenie správnej komunikácie, v ktorej máme silu prijať druhého s jeho radosťami, smútkami, hnevmi, obavami, chybami a napriek všetkému mať snahu mu porozumieť, aby sa pri nás cítil dôležitý, prijímaný a vypočutý. V škole je celý kolektív detí, ktoré by si mali porozumieť a začať "vychovávať seba kolektívne" k empatii k spolužiakom, pochopeniu ich správania, aby sa zmierňovali pocity osamotenia nielen v tom, že sa cítia nepochopené, ale aj v tom, že sa nechávajú samotné so silnými emóciami, za ktoré môžu byť trestané. Vychovávame sa počas života vlastne všetci a stále. Problémy, ktoré nás prenasledujú vo vzťahoch, svedčia len o jednom, že musíme „prevychovať seba“, zmeniť svoj postoj k nejakému problému, pozrieť sa naň zo všetkých uhľov pohľadu, zistiť, kde ignorujeme alebo tlačíme príliš násilne, a tak oberáme dieťa, žiaka, partnera, kamaráta o možnosti rozhodovania, chybovania, sebadôvery, sebaúcty, čo nám zrkadlí potom problémovým správaním, pretože nemôže „voľne dýchať“. Takisto to znamená "prevychovať komunikáciu" a prehodnotiť svoje postoje v školskom systéme, pretože pracujeme so živými bytosťami, ktorých korigovanie uľahčí jedine ich pochopenie. Čo to znamená pre nás v školskom systéme? Že máme pracovať na porozumení, vložiť dôveru do dieťaťa, aby mohlo otvorene vyjadrovať svoju osobnosť a na základe svojich chýb prichádzalo k vlastným dôležitým rozhodnutiam a učilo sa s našou pomocou korigovať svoje konanie. Že máme chápať aj zlé chvíľky dieťaťa, pretože život nie je uhladená cesta a len vyjadrenie pocitov nám umožňuje vyrovnávať sa s nástrahami života, a preto je dôležité ich rešpektovať, pomenúvať a pochopiť. Že máme mať stále silu stáť pri dieťati napriek jeho horším chvíľam alebo chybám. Dobré vzťahy sú prácou najmä na sebe. A to je dôležité deťom ukázať nielen vysvetľovaním ale aj svojím vzorom. Chceme šťaste v škole, ale pokiaľ sa bude šetriť financiami v tom zmysle, že v triedach bude neúmerný počet detí, ktorým sa pedagóg nemôže individuálne venovať, čo je dôležité, pretože každý človek je individualitou so svojím prežívaním, temperamentom, potrebami, pohnútkami a konaním a pokiaľ nebude docenená dôležitosť komunitných kruhov, stále to bude niekde škrípať. Ako som už viac krát napísala, obdivujem pedagógov, ktorí napriek týmto podmienkam vkladajú do práce celú svoju osobnosť.