Čo ma naučilo moje impulzívne dieťa...
16.01.2016 09:22
Keď bol syn maličký a skladal z lega rôzne predmety, jeden z nich pomenoval: „Kokuník!“ Potreboval odo mňa odozvu prostredníctvom pochopenia a spätnej väzby v podobe správne vysloveného slova. Nerozumela som mu, pomenúvala som ten pre mňa neznámy predmet rôznymi slovami a on sa veľmi hneval. Vďaka svojmu prudkému temperamentu búchal so skladačkou o zem, kým ma našťastie "neosvietilo" :-) a nepomenovala som predmet správne: „Vrtuľník!“ Syn sa upokojil a s pokojným mrmkaním skladal ďalšie predmety.
Čo ma naučil?
AK DIEŤAŤU POROZUMIEM, ZÁZRAČNE SA UPOKOJÍ. POROZUMIEŤ DIEŤAŤU POTREBUJE OD NÁS DOSPELÝCH NÁMAHU. POTREBUJEME SI DOBRE VZŤAHY ZASLÚŽIŤ SNAHOU ROZUMIEŤ DEŤOM V KAŽDEJ SITUÁCII.
Keď bol vyslaný školou do pedagogicko-psychologickej poradne kvôli nesústredenosti na hodinách, prečítal si nápis na budove, vyliezol na plot a kričal na celú ulicu, že on tam nepatrí. Ľudia videli vtipný obrázok matky, ktorá strháva z plota syna, ktorý si nárokoval rozhodovať o svojom osude a v budove dokonca odmietol komunikovať s psychologičkou.
Čo ma naučil?
DIEŤA MA PRÁVO ROZHODOVAŤ O SVOJOM OSUDE A NEMALI BY SME BRAŤ ĽAHOSTAJNE JEHO OBAVY A NÁZORY. JEHO REAKCIA BOLA PRE MŇA AKO KEBY PREBUDENIE Z ŤAŽKÉHO SNA O TOM, AKO NEREŠPEKTUJEME JEDINEČNOSTI DETÍ A OZNAČUJEME ICH ZA PORUCHOVÉ BEZ OHĽADU NA TO, AKO VNÍMAJÚ SVOJU OSOBNOSŤ ONY. MOJE DIEŤA MI VTEDY POUKÁZALO NA INÚ PORUCHOVOSŤ U NÁS DOSPELÝCH. AK ICH NEDOKÁŽEME ZAUJAŤ A POSKYTNÚŤ IM POROZUMENIE A ZAUJÍMAVÉ ČINNOSTI, OZNAČÍME ICH ZA PORUCHOVÉ. ZÁROVEŇ SOM POCHOPILA TÚTO SITUÁCIU AKO HODENÚ RUKAVICU OD OSUDU.
SOM JEHO MAMA. JA SI MUSÍM K NEMU NÁJSŤ TEN SPRÁVNY VZŤAH, pretože najmä vďaka môjmu prístupu získa postoje, ako prechádzať životom, ktorý sa s nami naozaj nehrá a nie každý človek sa mu bude snažiť porozumieť. A preto jedinou dôležitou vecou, ktorú mu môžem ja ako matka odovzdať, je prístup, ktorým mu dám najavo, ako je hodnotný pre mňa, aby sa stal hodnotným pre seba. Odo mňa zavísi, akú hodnotu dám napríklad známkam, ktoré objektívne jeho osobnosť necharakterizujú a či sa rozhodnem tlačiť v smere vecí, ktoré strácajú dôležitosť časom a vyblednú. Alebo či ho budem milovať bez podmienok, aby videl názorne úctu k ostatným a zároveň mu pomáham budovať pevné základy sebaúcty. Toto sú tie dôležité veci, ktorých hodnota narastá.
Jeho impulzivita ho raz priviedla do bitky v škole, následkom ktorej bola modrina na líci u jedného a škrabance u druhého, čoho výsledkom bola bohužiaľ znížená známka zo správania. Hnevala som sa na jeho impulzivitu, tiekli mi slzy a on to všetko videl. Videl môj hnev, slzy a prišlo mu to ľúto. Nedala som mu trest, bol vytrestaný dosť. Pritúlila som si ho, poprosila, aby mi presnejšie vysvetlil dôvody správania a spýtala sa ho, či chce v živote prežívať takéto dôsledky. Vysvetlil mi, že cez prestávky sa chlapci jeden druhému dosť vysmievajú a on vďaka impulzivite všetko ťažko prežíval a riešil tak, ako to impulzívni chlapci vedia-agresiou. Po tomto rozhovore som cítila, že pochopil aj on mňa a intuitívne som vnímala vďaka nášmu spojeniu cez pocity, že to bude dobré. To bola jeho posledná bitka. Potreboval :následok (preto som nebojovala za to, aby nedostal zníženú známku), môj záujem o to, čo sa stalo, pochopenie situácie z jeho pohľadu, moju oporu aj súcit v podobe empatického počúvania a vžívania sa do jeho slov a pocitov, keď opisoval situáciu a povzbudenie s dôverou v jeho vnútornú silu a budúcnosť. Toto povzbudenie som vyjadrila slovami, že chyby sa dejú, ale ak nechce, aby sa mu tieto následky opakovali, nech si vyberie inú cestu, ktorá bude obsahovať pri provokáciách od iných sebaovládanie. Aj sa stalo. Syn sa mi odvtedy zveroval viac a znížená známka sa už nezopakovala. Bola to posledná bitka.
Čo ma naučil?
V ŠKOLÁCH SA MÁLO STARAME O EMÓCIE DETÍ A O TO, ČO PREŽÍVAJÚ, KEĎ ICH NEMÁME NA OČIACH. ONY SÚ POTOM NÚTENÉ SA POSTARAŤ O SEBA V ŤAŽKÝCH SITUÁCIACH SAMY SVOJIMI DETSKÝMI MOŽNOSŤAMI, NAZVEM ICH OSTRO, ZÁKONMI V DŽUNGLI: "KTO Z KOHO". PREŽÍVAJÚ SVOJE TRÁPENIA V KOLEKTÍVOCH, AK NIE SÚ VZŤAHY MEDZI NIMI USMERŇOVANÉ, ČO SPREVÁDZA ČASTO AJ NEPOCHOPENIE OD DOSPELÝCH, RIEŠIA ICH CEZ AGRESIU A ČASOM SA MENIA NA TVRDOSŤ. TÁ SA STÁVA ICH POSTOJOM, AK SÚ NEPOCHOPENÉ. AK ICH IBA TRESTAMÉ, ICH TVRDOSŤ IM POMÁHA PREŽÍVAŤ. POTREBUJÚ CÍTIŤ, ŽE SÚ HODNOTNÝMI A HODNOTU HĽADAJÚ V TÝCHTO NESPRÁVNYCH POSTOJOCH - VO SVOJEJ FYZICKEJ SILE. ONY POTREBUJÚ OD NÁS OCEÁN POROZUMENIA A LÁSKY, POCHOPENIE ICH EMÓCIÍ A POHNÚTOK, SPOLOČNÉ HĽADANIE PODNETOV, RIEŠENÍ A ROZVÍJANIE PODMIENOK, ABY SME VZÁJOMNE S NIMI FUNGOVALI S REŠPEKTOM. NEPOCHOPENIE, NÍZKY ZÁUJEM POCHOPIŤ POHNÚTKY DETÍ A ICH TRESTANIE ZNAMENÁ OD NÁS DOSPELÝCH MÁLO SNAHY PRE VZÁJOMNÚ REŠPEKTUJÚCU KOMUNIKÁCIU S NIMI.
V súčasnosti máme krásny vzťah, netlačím, rešpektujem jeho názory, on neuteká do barov a partií, delí si čas medzi kamarátov na ihriskách, keď hrajú futbal, sedením na pohovke pri mne, keď sa zhovárame spoločne našich životoch, púšťa mi vtedy piesne, čo počúva, texty, ktoré číta, hovorí mi vlastné názory na život okolo seba, hovorí mi o nedôvere mladých v náš dospelý svet, neutajuje ani svoje negatívne skúsenosti,ja počúvam a cítim lásku. Pretože práve tej ma moje dieťa naučilo bez ohľadu na nepohodlie, ktoré vzťah s impulzívnym dieťaťom prináša. Naučil ma rešpektovať a milovať v každých podmienkach, pokore a trpezlivosti, prijatiu jeho osobnosti bez nejakých mojich určených podmienok, vyrovnanosti a prechádzať vzťahom aj s nepohodlím a s potrebnou otvorenosťou vo svojich pocitoch a voči jeho pocitom. Pomohol mi rozvinúť moju vnútornú silu a odvahu. Robí zo mňa pevnejšieho a lepšieho človeka, o ktorého sa môže zatiaľ oprieť, než bude samostatný. Prestala som sa báť predsudkov a odsudzujúcoch názorov druhých a oprela som sa o svoju intuíciu, prijatie a lásku. Konečne sa dokážem aj ja o seba viac oprieť vďaka otvorenosti. Ako učiteľke mi tieto skúsenosti pomohli úžasne v práci s deťmi, pretože tých impulzívnych a hyperaktívnych detí pribúda.Preto cez vlastné sebapoznávanie a prijatiie, rešpektovanie a spoznávanie ich vnútorného sveta hľadám k nim rešpektujúce prístupy...
Zdroj obrázka: Pixabay