Chyby patria k životu ako dôležité učebné lekcie aj vo vzťahoch
24.05.2018 15:32
Z veľkej prestávky pribehli traja chlapci nahnevaní na seba a samozrejme deti, ktoré situáciu medzi nimi videli, držali stranu len niektorému z nich.Upokojila som situáciu a začala som rozprávať: Nedorozumenie je ako strana v zošite popísaná slovami, ktoré môžu byť bez chýb alebo slovami, ktoré obsahujú chyby. Keď si opravujeme chyby v zošite, musíme ich vidieť-"chcieť vidieť".Ak by sme ich odmietali, vidieť, opakovali by sa negatívne známky. Chyby, ktoré robíme v nedorozumení - posmešky, obvinenia, údery by sme mali tiež vidieť, ak chceme pracovať na riešení konfliktov tým správnym smerom-neobviňovaním sa, pozorným počúvaním druhej strany, komunikáciou v tvare - ja. Súdiť, obviňovať znamená tlačiť druhého do rohu a spôsobiť to, že sa bude brániť. Používať tieto chyby neustále znamená prežívať negatívne pocity a nepríjemnosti vo vzťahoch.
V zošite potrebujeme na opravu chýb snahu a vo vzťahoch snahu spojenú s odvahou. Dať chybu do zátvorky vo vzťahoch znamená priznať si ju aj pred sebou a potom aj pred druhým človekom a to je aj odvaha. Deti boli tichúčko, prestalo obviňovanie. Deti, ktorých sa týkal konflikt, sa ospravedlnili. Ešte predtým som im povedala, aby si predstavili svoj konflikt ako stranu s chybami v zošite a že je veľmi dôležité a odvážne pred druhým objaviť čiže dať do zátvorky- priznať svoju chybu, pretože on uvidí náš záujem o dobrý vzťah s ním, čo ho zjemní a uľaví sa mu.Takže deti hľadali chyby na svojej strane, priznali ich nahlas (aby ich dávali do pomyselnej zátvorky), teda sa aj ospravedlnili. Spoločne sme si vyvodili, že aj komunikácia v konfliktoch je ako učenie. Označiť niekoho za zlého neznamená pomôcť mu. Naučiť sa spoločne prevziať zodpovednosť za svoje chyby, vypočuť sa vzájomne a komunikovať bez obviňovania znamená pomáhať si a vzájomne sa učiť.
Dieťa prichádza síce s určitou predpokladanou školskou zrelosťou, je to však nehotový tvor nielen po fyzickej stránke, ale aj po psychologickej. Mozog, ktorý je zodpovedný za korigovanie sebaovádania a rozvoj emocionálnej intelifencie alebo za rozvíjanie efektívnejšej komunikácie, sa vyvíja do 25. roku života a stále to nie je proces ukončený, pretože komunikujeme neustále, robíme určité chyby neustále, takže efektívne komunikovať sa učíme naozaj po celý život.