Bezpečie vo vzťahoch nielen s deťmi
07.01.2016 21:42

Zmení svoje negatívne konanie človek iba súdením? Zmení dieťa svoje problematické správanie iba poznámkami, trestami a výčitkami? Možno áno a možno nie. V každom prípade sa bude cítiť menej hodnotným, pretože súdenie, tresty, poznámky a výčitky sú zamerané na to "horšie" čo urobil dospelý alebo dieťa. Zvýrazňuje sa tam negatívny aspekt osoby, ktorý len prehlbuje jej nízku sebadôveru a znižuje jej dôveru k ostatným, pretože odsudzovaním, trestami, výčitkami, zhadzovaním, poznámkami sa títo ľudia snažia nad ňou povyšovať. Vždy, keď hodnotíme, súdime, zhadzujeme, vyčítame, trestáme, chceme uplatňovať svoju osobnú moc. Ak by mali fungovať tieto postoje, prečo potom každý človek dostáva do vienka pri narodení dôstojnosť a sebaúctu? Ako môže cítiť dôveru k človeku, ktorý sa nad ním povyšuje? Ako môže vnímať vtedy svoju dôstojnosť a sebaúctu? Človek, ktorý sa snaží reagovať zmenou svojho správania na nátlakové prostriedky, tak koná viac menej zo strachu alebo so sebapopretím, aby sa vyhol problémom (hovorovo - mal pokoj). Stráca však seba.
Mala som rozhovor s deťmi, kedy som ich poprosila, aby sa vcítili do niekoho, komu sa hovorí, že je zlý (Ako sa to často hovorí impulzívnym a hyperaktívnym deťom.). Nenapovedala som im nič a deti samotné prišli na to, že tieto slová budú druhému človeku ubližovať , bude sa brániť a strácať dôveru k tým, čo mu budú tieto slová hovoriť. Ja som ich slová doplnila o svoje vysvetlenie o tom, že jeho obranu môžu druhí vidieť ako ďalšie problematické správanie, takže súdiace slová nepomáhajú, ale problematické správanie udržujú.
Dôvera vzniká len tam, kde sa rozvíja rovnocennosť v komunikácii. Je iný spôsob, vďaka ktorému môže zmeniť človek svoje konanie pozitívnym smerom? Vo svojom živote som taký postoj objavila či už pri práci s deťmi alebo vo vzťahoch s dospelými. Je úplne opačný ako súdenie a trestanie. Je to vytváranie bezpečia vo vzťahoch, kde sa dospelí či deti uvoľnia, a preto sú schopní reagovať "prístupnejšie".
Bezpečie sa vytvára vo vzťahoch tým, že PRIJÍMAME deti aj dospelých nielen v pokojných situciách ale aj v tých nepokojných, keď majú negatívne pocity a iné názory.
Keďže pre vzťahy je komunikácia veľmi dôležitá, BEZPEČIE V NEJ ZNAMENÁ PRIJATIE, KTORÉ DORŽIAVAME TÝCHTO KROKOCH:
- VNÍMAME A POČÚVAME BEZ POSUDZOVANIA
- NEHODNOTÍME
- NEPOSKYTUJEME NEVYŽIADANÉ RADY
Prečo som zvýraznila posledný krok? Správna komunikácia je totiž zdieľanie svojich skúseností, pocitov, potrieb a názorov bez očakávania toho, či to ostatných ovplyvní. Ľudia menia postoje len vtedy, ak sa sami pre to rozhodnú a to väčšinou na základe prežitia skúsenosti vyplývajúcej zo zážitku, ktorý sa ich hlboko dotkol. Dovtedy môžu čítať knihy s návodmi a počúvať skúsenosti iných, ale ak však nemajú vnútornú potrebu meniť svoje presvedčenia a postoje, neurobia to. Musia prežiť niečo, čo nimi "zatrasie", aby pocítili potrebu začať žiť podľa nového presvedčenia a vytvoriť si nové postoje, o ktorých sa napríklad dočítali v knihách alebo tie, ktoré si od niekoho vypočuli. Aké typy osobností však vyhľadávajú ľudia, ktorí cítia, že staré presvedčenia a staré postoje ubližujú im aj ich vzťahom a ak chcú žiť inak? Dôverujú viac tým ľuďom, ktorí zdieľajú svoje skutočné skúsenosti a ktoré ich viditeľne posilnili. Preto radi čítajú knihy motivátorov, ktorí si síce prešli negatívnymi skúsenosťami, ale v ich živote ich naštartovali k kvalitnejšiemu a naplnenému životu.To platí aj pre deti. Vnímajú, ktorý človek na sebe pracuje a ktorý len moralizuje a "hádže prázdne slová". Preto ani deti a ani dospelí logicky nedôverujú len prázdnym radám, moralizovaniam a poučovaniam, ktoré nie sú viditeľne v správaní toho, kto ich ponúka. Pretože vnucovaním SVOJHO názoru núti druhých konať podľa SVOJICH predstáv. Človek, ktorý si prechádza náročnejším obdobím, v ktorom poctivo vníma svoje pocity, koriguje chyby, hľadá a realizuje svoje schopnosti a ktorý najmä podľa svojich skúseností pochopí, že musel byť pripravený na zmenu, rozvíja empatiu, trpezlivosť a prirodzený súcit. Vie, že každý človek potrebuje svoj čas na zmenu, a preto ukazuje vzor človeka, ktorý poskytuje rešpekt a slobodnú voľbu. K tomuto človeku môžu dospelí aj deti dôverovať, pretože k tlaku a násiliu vďaka svojej potrebe sebaúcty a dôstojnosti cítia prirodzený odpor. Samozrejme, to neznamená, že nemá byť pevný, ak vníma a prežíva od druhých ľudí klamstvá, manipulácie, zosmiešňovanie, slovnú alebo fyzickú agresiu atď. Dokáže vyjadriť rešpektujúco svoj názor, ale nebojuje. Svojou pevnosťou vyžaruje autoritu.
Tohto postoja sa držím pri deťoch v škole: PRIJÍMAM SITUÁCIU, VNÍMAM DIEŤA, POČÚVAM, POTVRDÍM POCITY, DÁM NAJAVO PEVNÝ POSTOJ, AK DIETA UBLIŽUJE, ALE AJ TAK PRIJÍMAM.
Pocity bezpečia vytvárame vo vzťahoch SVOJOU snahou byť samým sebou, snahou dovoliť OSTATNÝM byť samými sebou a VZÁJOMNOU SNAHOU prijímať, vnímať, pochopiť, počúvať a nesúdiť.
Zdroj obrázka: Pixabay