Ktoré úvahy môžu pomôcť deťom pri práci s emóciou HNEV
09.01.2016 18:22
Ovládanie hnevu a učiť ho zvládať deti nie je jednoduché a obsahuje veľa krokov. Do škôl prichádzajú hyperaktívne deti, ktorých problémom okrem vnútorného nepokoja je aj impulzivita a emocionalita. Je fajn, ak sa pripravujú pre ne rôzne aktivity a metódy, ktoré ich "akčne" vťahujú do vyučovania, ale ohľadom impulzivity a emocionality potrebujú podľa môjho názoru pomoc naviac a pomoc týmto deťom obohacuje aj kolektív ostatných detí o určité efektívne spôsoby komunikácie:
Čo pomáha nám:
- Impulzívne dieťa ťažšie koriguje svoju emóciu hnevu, ktorá môže vznikať z rôznych dôvodov (cíti sa neprijímané, nepochopené, nechápe konanie spolužiakov, je netrpezlivé, berie veci precitlivenejšie, vzťahovačnejšie atď....). Pri spoločnom riešení nedorozumení nám pomáha potvrdenie a pomenovanie pocitov: "Určite nebolo pre teba príjemné,ak ti zobrali... . Už si sa zrejme tešil, že... . Aj ja by som sa tešila, očakávala, sklamalo by ma to... . Je jasné, že než sa dieťa upokojí, ubehne nejaký ten čas, ale ja to beriem ako vklad do rozvíjania nášho vzťahu, ktorého výsledkom môže byť väčšia dôvera a ochota spolupracovať. Pomenovaním pocitov sa dieťaťu uľaví, dospelý názorne ukazuje prijímajúci postoj a empatické reakcie, čím sa podobným reakciám učí nielen dieťa ale aj kolektív. Ako som si všimla, deti neskôr napodobňovali moje reakcie v "emocionálnych" chvíľkach impuzívnych detí. ostali ticho, prípadne pokladali dieťaťu podobné otázky.
- Ďalej nám pomáhajú vysvetlenia, ktoré deťom pomôžu pochopiť svoj vnútorný svet, vnútorný svet spolužiakov, konanie vyvolané určitými pocitmi a nenaplnenými základnými potrebami, vďaka čomu získavajú určitý nadhľad a viac pochopenia. Deti vidia svoje konanie pohľadom dospelého, ktorý má nadhľad, empatiu a rozvíja svoje sebapoznanie a zároveň vidia konanie spolužiaka s väčším pochopením. Ide nám o spájanie detí pochopením a nie o ich rozdeľovanie súdením. Zároveň poskytujeme iné efektívnejšie spôsoby riešenia "problémových" situácií, ktoré rozvíjajú pochopenie, vnímavosť, empatiu, otvorenosť k sebe a k druhým spojenú s rešpektom a efektívnu komunikáciu. Pracujeme tým aj na rozvíjaní emocionálnej inteligencie.
Tu vymenúvam niektoré informácie pre deti poskytujúce poskytujúce nadhľad a riešenia:
S deťmi na našej škole si opakujeme tieto vety ohľadom hnevu, čo je najťažšie zvládnuteľná emócia nielen u detí ale aj dospelých:
1.Keď obviňuješ, tvoje slová v podobe výčitiek či mieriace prstíky sú ako zbrane, druhý sa bude cítiť nepríjemne, zameria sa na sebaobranu či už v podobe ďalšich útočných slov alebo utečie pred komunikáciou. Nezameria sa na teba, čo ťa trápi, preto je efektívnejšie vyjadriť v tvare ja, čo cítiš.
2.Premieňaj hnev na slová, nie na údery a urážky. Keď premeníš hnev na slová (Hnevá ma, vadí mi, dotklo sa ma...), vyjadríš napätie, uľaví sa ti, nespôsobuješ reťazec, v ktorom pokračuje ubližovanie (druhý to vráti, lebo sa bráni a nič sa nevyriešilo, napätie na oboch stranách stúpa vďaka tomu, že sa nevyjadrí cez zrozumiteľné slová...). Impulzívne deti mi však vedeli aj rozhovor s využitím ja-výrokov pre premeniť na hádavú komunikáciu, preto som im zdôraznila, nech po ja-výrokoch hľadajú rôzne spôsoby dohôd :-).
3.Takisto si pozorne vypočuj druhého, ktorý vyjadruje, čo ho hnevá. Neútoč, on len dáva najavo napätie, ktoré je pre neho neúnosné a potrebuje ho vyjadriť. Neber to osobne, ber to ako informáciu o jeho prežívaní. On nie je nepriateľ, ale cíti nepríjemné pocity, ktoré potrebuje nejako vyjadriť. Provokovaním jeho vnútorého Hnevka -jeho hnev posilňuješ, vyvolávaš väčšie a väčšie množstvo hnevu, čím bude reagovať agresívne, nič vtedy neriešíme, ubližuje sa na oboch stranách. Skôr mu povedz: "Vidím, že sa hneváš, že ťa niečo hnevá, trápi...?" Keď začne vypúšťať hnev slovami von, pomôžeš mu k úľave, upevníš medzi vami vzťahy, pretože pochopíš jeho konanie a on bude cítiť tvoj záujem.Tým, že prispeješ k úľave, pomáhaš jeho vnútornému Hnevkovi sa upokojiť.
4.Ak ignoruješ niekoho alebo si ho nevypočuješ pozorne, ten druhý sa cíti odmietaný, nepochopený, a preto cíti bezmocnosť, ktorá je základom hnevu. Po každom vyčlenení a odmietnutí bude jeho hnev narastať, až nebude vedieť svojho vnútorného „Hnevka“ ovládať, a preto svoje narastajúce napätie vyjadrí strkaním, údermi a urážkami. A PRETO sa neodstrkujte. Všetci potrebujeme cítiť snahu od druhých, že nás prijímajú, chcú pochopiť, že si nás vždy vypočujú a pri spoločných aktivitách nám nájdu miesto v skupine. Vtedy agresia mizne, pretože mizne napätie, ktoré vzniká pri ignorovaní alebo odmietnutí snahy pochopiť pocity, potreby druhého človeka a jeho potreby byť súčasťou kolektívu.
5.Silný človek neubližuje, silný človek ovláda svojho "vnútorného Hnevka", ovládne svoje vyjadrovanie a nepustí z úst ubližujúce slová, ovládne ruku a neudrie, ovládne nohu a nekopne. Silný človek komunikuje, aby ovládol "Hnevka". Keď komunikuje, hnev mizne, pretože nepríjemné pocity idú von cez ústa, kde je pre ne tá najlepšia cesta, ako ich dostať von z vnútorného sveta.Ak človek posiňuje svaly, potrebuje veľa času, kedy usilovne cvičí. Ak posilňujeme svoju vnútornú silu-sebaovládanie, korigovanie hnevu (byť kráľom, pánom svojho Hnevka, hnevu), potrebujeme takisto veľa času, kedy sa pokúšame v podobných situáciách reagovať inak: ísť bokom, než pocítie, že už neublížime, prísť za ostatnými a otvorene pomenovať pocity a vysvetliť konanie, prípadne poprosiť mňa ako dospelú osobu, aby pomáhala pri riešení nedorozumenia. Nemusíme zareagovať po prvý raz podľa predstáv, je dôležité vedieť o svojej snahe a snažiť sa neustále. Tu však pomôže kolektív správnymi reakciami-neprovokovať, pýtať sa.Aj toto učenie napomáha deťom k rozvíjaniu nielen sebaovládania, ale aj sebaprijatia, trpezlivosti a k potrebe osobnostného rastu. Táto potreba však môže vzniknúť len v prostredí, kde je dieťa prijímané a pochopené, aby mohlo seba prijať, snažiť sa rásť a spolupracovalo.
6.Otvorenosť je odvahou a potrebou byť samým sebou. Ak si priznáš chybu, druhý uvidí, že si precítil jeho pocity a je naklonený ti odpustiť, pretože cíti tvoj záujem o spoločný vzťah. Ty sa budeš cítiť tiež lepšie, lebo naše srdiečko vie, kedy ubližujeme. Tiež tak dáš von napätie. Pri otvorenosti k sebe aj druhým zasa môžeme precítiť blízkosť.
Takto sa snažíme v škole komunikovať, rozvíjať otvorenosť, blízkosť, pevnosť, hranice a nie zhadzovať ale povedať a pochopiť.
Toto nie sú vedomosti, ktoré sú podané deťom jednorázovo, ale pri každom nedorozumení pripomínané a s deťmi rozvíjané. Keď vnímam u dieťaťa napätie, už mu pripomínam: "Premeň napätie na slovíčka, ak udrieš, nikto ti neporozumie! Hovor o sebe, neobviňuj! Poďme spoločne zistiť, čo trápilo spolužiaka, keď sa zachoval určitým spôsobom. Kto má odvahu priznať si chybu, aby ten druhý videl záujem vzťah vyriešiť a necítil sa bezmocne kvôli tomu, že niečo vníma ukrivdene? Ako sa môžeme zachovať v podobnej situácii, navrhnite riešenia. Ako sme sa poučili, čo sme sa naučili? ...atď..."
Zdroj obrázka: Pixabay
Späť